03.04.2021

Miriam Juhanesovičová: Nikto z nás nevie, či raz bude odkázaný na pomoc od iných

Fungujete aj v tomto „ekonomicky zložitom“ období?

M: Áno, samozrejme, fungujeme, naša činnosť sa ani v tomto období nemôže zastaviť.

Pracujete z domu? Ako nahrádzate stretnutia a komunikáciu s ľuďmi?

M: V rámci bezpečnostných opatrení náš tím pracuje hlavne z domu, len v nevyhnutných prípadoch jednotlivo prichádzame do kancelárie urobiť veci, ktoré sa doma spraviť nedajú. Sme však zvyknutí pracovať flexibilne, a tak aj teraz sme pomerne rýchlo našli systém fungovania. Veď dnes existuje dostatočné množstvo prostriedkov, ktoré nám umožňujú efektívne komunikovať nielen medzi sebou, ale aj s členmi Klubu APPA.

Majú firmy v dobe koronavírusu, keď mnohé bojujú o prežitie, vôbec  záujem podporovať organizáciu venujúcu sa rodinám s hendikepovanými?

M: Nepracujeme zo dňa na deň, naša práca je plánovaná a koncepčná. Aktivity sa pripravujú v dostatočnom predstihu a takisto je v dostatočnom predstihu zabezpečené aj ich financovanie. Projekty máme finančne pokryté, len ich nemôžeme kvôli opatreniam momentálne uskutočniť. Predpokladáme, že väčšinu z nich zrealizujeme neskôr, a teda aj podpora partnerov, ktorá bola zmluvne dohodnutá, nám ostane. Je nám samozrejme jasné, že v ďalšom období sa budeme musieť viac spoľahnúť na vlastné zdroje ako na podporu partnerov, ktorí môžu mať naozaj finančné problémy. Preto už teraz intenzívne rozmýšľame, ako a z čoho budeme v ďalšom období financovať naše aktivity.

Prejdime k Vašej osobe. Bolo pre Vás jednoduché skončiť v treťom sektore?

M: Vyštudovala som žurnalistiku a takmer 20 rokov som sa jej aktívne venovala. Najskôr v Slovenskej televízii, kde som prešla od pozície asistentky réžie k pozícii redaktorky, neskôr v súkromnom vydavateľstve na pozícii šéfredaktorky a riaditeľky inzertného oddelenia jedného z časopisov vydavateľstva. Žijem a dlhodobo som pracovala v Bratislave. Niekedy okolo roku 2006 som začala spolupracovať s už spomínaným rehabilitačným centrom ADELI v Piešťanoch a tam som sa od marketingu dostala aj k založeniu charitatívnej organizácie – občianskeho združenia APPA. A pri ňom som už ostala.

Čo konkrétne Vás napĺňa na tejto práci?

M: V práci predsedníčky APPA dnes zúročujem všetky profesionálne skúsenosti, ktoré som za roky praxe získala. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale je to práca, za ktorou vidíte konkrétne výsledky, konkrétnu pomoc ľuďom, ktorí bojujú s neľahkým osudom. To mi dáva zmysel.

 APPA vznikla na pôde Adeli Medical Center. Spolupracujete aj dnes?

M: Po vzniku Nadácie Adeli, ktorej som mimochodom bola prvou správkyňou, APPA dva roky tak trochu spala. Stále však existovala. Dnes je samostatnou nezávislou organizáciou. S Nadáciou Adeli nespolupracujeme, máme vlastný program a ciele.

Sídlite v Piešťanoch. Prečo nie radšej v Bratislave alebo inom väčšom meste?

M: Napriek tomu, že pochádzam z Bratislavy a dlhé roky som tam aj pracovala, Piešťany mi pracovne prirástli k srdcu. Keď sa APPA osamostatnila, tým, že v nej ostala aj časť pôvodného tímu, bolo prirodzeným riešením ostať v Piešťanoch. Po dvoch zmenách miesta nášho pôsobenia v rámci Piešťan dnes máme skvelé zázemie v biznis centre Floreát Ideapark. APPA je tu veľmi spokojná a nemenili by sme. Piešťany nám vyhovujú po všetkých stránkach.

Popíšte nám, ako vlastne ako organizácia fungujete.

M: APPA má tri zdroje získavania financií – 2%, partnerské projekty a vlastné charitatívne projekty. Momentálne najväčšiu časť tvoria 2%, zhruba 2/3 príjmu a 1/3 sú partnerské a vlastné charitatívne projekty. Našou snahou je z roka na rok zvyšovať podiel našich vlastných aktivít na financovaní pomoci. Našou devízou je určite kreativita, ľudský potenciál a kvalita aktivít, ktoré robíme. S členmi Klubu APPA, ktorých je momentálne okolo 750, komunikujeme denne a intenzívne – mailom, telefonicky aj osobne, keďže robíme veľké množstvo aktivít v rámci vlani založeného Konzultačného centra, kde sa venujeme vzdelávaniu, robíme workshopy, prednášky, prezentácie a podobne. Aj keď momentálne je táto činnosť vzhľadom k situácii s koronavírusom pozastavená, máme pripravené veľké množstvo aktivít a projektov, ktoré spustíme po tom, ako sa život vráti k normálu. 

Názov APPA znamená skratku Asociácia pomoci postihnutým. Robíte projekty iba pre túto špecifickú skupinu alebo sa angažujete aj v iných, napríklad sociálnych projektoch?

M: Zameriavame sa na pomoc predovšetkým ľuďom s telesným postihnutím a autizmom. Nevenujeme sa iným druhom postihnutia (napríklad mentálnemu, sluchovému, zrakovému), iba ak v prípadoch, že je takéto postihnutie kombinované aj s telesným postihnutím. Aby sme mohli dokonale pomáhať, musíme presne poznať čo konkrétne postihnutie so sebou prináša. 

Ak som napríklad rodič dieťaťa s detskou mozgovou obrnou, ktoré potrebuje pomoc odborníka, ako mi v tomto prípade viete pomôcť?

M: Každý záujemca, ktorý potrebuje finančnú pomoc, poradenstvo, alebo sa chce zúčastniť niektorej z našich aktivít, napríklad vzdelávacieho kurzu, sa zaregistruje do Klubu APPA. Registráciou a zaplatením 10-eurového ročného poplatku získa prístup ku všetkým aktivitám, ktoré APPA počas roka robí. Pre našich členov spracovávame 2%, majú šancu získať finančný príspevok v spoločných projektoch s našimi partnermi, prostredníctvom verejných zbierok, ale aj z našich vlastných charitatívnych aktivít, ktorých je z roka na rok viac. Radíme samozrejme aj pri hľadaní odbornej pomoci.

Ako potom odkontrolujete, že peniaze naozaj použil na ten účel, ktorý vopred zadal?

M: Obvykle preplácame faktúry za služby alebo pomôcky my, takže tu máme 100-percentnú kontrolu. V niektorých prípadoch refundujeme rodine prostriedky vynaložené na pomôcku alebo službu a v takomto prípade vyžadujeme okrem faktúr od dodávateľov aj kópie dokladov o zaplatení a zároveň čestné prehlásenie, že na pomôcku alebo službu si nežiadali príspevok od inej organizácie.

Avšak, čo v prípade,  že chce ísť rehabilitovať napríklad do strediska, ktoré nie je Vašim zmluvným partnerom?

M: V partnerských projektoch a našich vlastných projektoch si členovia Klubu APPA, ktorí sa do nich hlásia môžu vybrať rehabilitáciu iba u našich zmluvných partnerov. Využitie ostatných financií – napr. 2% alebo darov nie je limitované a naši členovia môžu ísť rehabilitovať do každého rehabilitačného centra, ktoré je riadne registrované a spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky.

Môžu si ľudia v Klube financovať napr. auto, pohonné hmoty či špeciálne pomôcky ako načúvacie prístroje alebo počítač?

M: Prakticky si môžu financovať všetko, čo zlepšuje život telesne znevýhodneného dieťaťa alebo dospelého, na čo sociálna alebo zdravotná poisťovňa neprispieva, alebo prispieva len čiastočne. Pripomínam však, že APPA pomáha ľuďom s telesným znevýhodnením.

Aký vplyv má na Váš život, keď vidíte okolo seba kopec rodín so špeciálnymi potrebami?

M: Oveľa viac si vážim zdravie. Nie je to fráza, ale jednoducho si uvedomujem, že to nie je samozrejmosť. Moja staršia dcéra vstúpila do života s dosť vážnym zdravotným problémom, s ktorým sme sa trápili niekoľko rokov. Absolvovala mnoho operácií a dnes je chvalabohu zdravá a sama ako lekárka pomáha ľuďom. Uvedomujem si, že je veľa rodičov, ktorí takéto šťastie nemali a zdravotné postihnutie dieťaťa alebo iného rodinného príslušníka ich sprevádza po celý život. A práve toto sú ľudia, ktorým sme sa rozhodli pomáhať.

Na internete dnes kolujú rôzne iniciatívy, aj v politike, aby sa prestal podporovať tretí sektor, napr. 2 percentami. Čo by to pre Vás a rodiny znamenalo, ak by takéto niečo prešlo?

Každá zodpovedná krajina by mala nejaký spôsobom podporovať tretí sektor. Tu sa dejú diverzifikované aktivity, ktoré štát nemá možnosť inak realizovať - dejú sa často na dobrovoľníckej báze, na báze záujmových skupín a podobne. Ak by prestal fungovať systém 2% a nebol by nahradený inou formou, ktorá umožní tretiemu sektoru prežiť, pocítila by to nielen APPA, ale samozrejme všetky charitatívne organizácie a v konečnom dôsledku aj samotný štát. Veď kto by realizoval to veľké množstvo malých aktivít a podpory – či už športu, umenia, ochrany ohrozených skupín, ale aj napr. prírody alebo zvierat, ktorú robia práve väčšie či menšie charitatívne organizácie. Vzhľadom k výške štátneho rozpočtu 2% nie sú  podstatnou čiastkou, ktorá by ho výrazne ovplyvnila. Pre charitatívne organizácie je to však obrovská suma, ktorá im umožňuje existovať a plniť dôležité úlohy. Verím, že kompetentní si túto skutočnosť uvedomujú a nepristúpia k takým opatreniam, ktoré by boli pre tretí sektor likvidačné. Verím zdravému rozumu.

Keď sa stretávam s ľuďmi z nadácií a organizácií venujúcim sa zdravotne hendikepovaným ľuďom, jedná sa z 95 percent o ženy, ktoré v tejto sfére pracujú. Prečo je to podľa Vás tak?

M: Pravdepodobne je to pre to, lebo príroda geneticky vybavila ženu väčšou citlivosťou, trpezlivosťou, schopnosťou načúvať, byť empatickou. Isto aj muži majú tieto vlastnosti, ale u ženy sú zrejme rozvinutejšie aj vďaka materstvu. A toto sú kľúčové vlastnosti, ktoré sú predpokladom pre takúto prácu. Moje kolegyne sa už dožadovali, aby sme tím posilnili o mužský element, ale zatiaľ sme nenašli toho, kto by mal záujem a kto by to s nami vydržal :). Máme samozrejme aj spolupracovníkov mužov, ale sú to externisti, ktorí s nami nezdieľajú spoločný pracovný priestor.

Máte víziu ohľadom komunity s ktorou pracujete?

M: Verím, že raz príde doba, keď rodinám s telesne znevýhodneným členom rodiny nebudeme musieť pomáhať so základnými potrebami, ale budeme sa skôr venovať tomu, aby sa ich život kvalitou vyrovnal životu bežnej rodiny. Že budeme riešiť ich voľný čas, šport, vzdelávanie a nie to, odkiaľ majú zobrať financie na vozík, auto, alebo napríklad bezbariérový vstup do bytu.

A ciele organizácie APPA?

M: APPA sa už dnes radí k významným subjektom tretieho sektora na Slovensku – nielen finančným objemom, s ktorým ročne nakladáme, ale určite aj rozsahom činnosti a som presvedčená, že aj kvalitou aktivít, ktoré robíme. Pri tom by sme radi zotrvali aj naďalej. Chceme určite udržať všetky naše úspešné aktivity. Zároveň APPA bola vždy organizáciou, ktorá prinášala nové nápady. Mnohými sme inšpirovali aj iné neziskové organizácie.  Aj v tomto neľahkom období sa snažíme hľadať nové cesty a prístupy k získaniu financií. To sú naše aktuálne úlohy, ktoré sme si stanovili na najbližšie obdobie.  Verím, že ľudia ani v týchto ťažkých časoch nestratia ľudskosť a pomôžu tam, kde to bude potrebné. Veď nikto z nás nikdy nevie, či aj on nebude na pomoc iných odkázaný.

Text: Miro Béreš