Veronika Ďurinová

Tel.: 0918582196

E-mail: hdurinova@gmail.com

IBAN: SK95 7500 0000 0040 1951 6734

Veronika prišla na svet v roku 1999 ako predčasniatko v 31. týždni tehotenstva v Handlovej s váhou 1850 g s dĺžkou 42 cm. Všetky predošlé vyšetrenia boli v poriadku. Nič nepreukázalo možný Downov syndróm. Dovtedy som ani netušila, že taká porucha existuje.
Po narodení bola dva mesiace v inkubátore v nemocnici v Martine. Bola veľmi slabá a okrem Downovho syndrómu sa narodila aj s defektmi predsieňovokomorovej priehradky. Mala tam 2 diery. Jednu jej operovali, keď mala 1 rok v Bratislave v nemocnici na Kramároch. Skôr ju nemohli operovať, pretože bola veľmi slabá, a keď mala 1 rok, jej stav bolo už veľmi akútny. Na jednu dieru jej dali záplatu a druhá diera je na srdiečku dodnes. Preto je stále pod dohľadom kardiológa. Teraz sa jej stav zhoršuje. Veľmi sa mieša okysličená a neokysličená krv, na čo užíva Enap.

Približne dva týždne po prvej operácií sa jej stav začal zhoršovať a musela podstúpiť ďalšiu malú operáciu – rozpadávala sa jej operačná rana a mala infekciu. Museli ju rýchlo otvoriť a vyčistiť. Vtedy mi lekári povedali, že Veronika možno neprežije, ale Veronika je bojovníčka a je dnes tu.

Keď mala 2 roky začali sme cvičiť Vojtovku. Často sme chodili na rehabilitačné pobyty do Martina. Veve (ako ju doma voláme) si sadla prvýkrát, keď mala 1 rok a postavila sa na nohy, keď mala 2 roky. Potom nás čakalo šťastné obdobie.

Do špeciálnej škôlky začala chodiť do Prievidze a neskôr do špeciálnej školy do Novák. Tú navštevovala 5 rokov. Bola usmiata. Veľa hovorila, spievala, zapájala sa do činností. Vedela čítať podľa obrázkov, poznala samohlásky. Vedela veľa pesničiek. Napodobňovala zvuky všetkých zvierat. Chodili sme na výlety - Zoo, kúpaliská.

Potom začala chodiť do špeciálnej školy v Prievidzi. Ale už predtým sa začala Veronika meniť – bolo to okolo jej 12. roku. Menej rozprávala, začala mať epileptické záchvaty. Dostala menzes a hneď prestala hovoriť. Bola veľmi smutná a nijako nechcela spolupracovať. Na všetko, čo ju naučili v škole, zabudla. Začali sme chodiť k psychiatrovi. Veronike bol diagnostikovaný autizmus, resp. porucha autistického spektra, a tak jej nasadili lieky. Neskôr kvapky Tiapridal, a potom stále silnejšie lieky. Po pár mesiacoch sa jej začal stav zlepšovať, no liekmi bola liečená asi 4 roky.

S Veve sme sa presťahovali a posledný povinný školský rok dokončila v špeciálnej škole v Leviciach. Potom som ju ešte vodila 3 roky do praktickej špeciálnej školy v Leviciach. Tu ju naučili ako pracovať s komunikačnými kartičkami. Veľmi sa jej zapáčil tablet a počítač.

Teraz je Veronika so mnou doma. Rada si púšťa pesničky na internete a kreslí si. Chodievame spolu na prechádzky, rada trávi čas hojdaním sa na hojdačke v našej záhrade. Má rada jednodňové výlety, nerada dlho chodí :-). Teší sa keď sa s ňou kúpem v bazéne. Kupujeme si permanentky a chodievame spolu do kúpeľného domu Prameň Dudince. Plávať nevie, ale sedí na schodoch a hrá sa s hračkami. Skáče vo vode alebo ju držím, a tak pláva.

S Veronikou už asi 5 rokov chodievam na rekondičné pobyty do kúpeľov v Dudinciach. Máva tu 10 - 12 procedúr, ktoré sú zamerané na liečbu jej nôh - má ploché nohy, chorobu Hallux valgus. Máva tiež zápaly nôh. V Dudinciach majú minerálnu vodu, ktorá veľmi pomáha tieto zápaly zmierniť. Veve rada využíva sedavé vane. Personál ju už pozná a vždy jej vyjdú v ústrety.

Cez jeseň a zimu býva často chorá a dlhšie trvá kým sa vylieči. Často jej dávam vitamíny, probiotiká a výživové doplnky, aby sme posilňovali jej imunitu. Veronika je teraz veľmi dobré dievča, aj keď má svoje muchy :-) Nemá rada, keď niečo zmením v dome. Všetko dáva na svoje miesto a veľmi rada upratuje.

Na rekondičné pobyty nám doteraz prispievali firmy a nadácie. Veronika je už ale veľká slečna a pomoc sa hľadá ťažšie. Nadácie pomáhajú hlavne menším deťom. Najviac nás zaťažuje financovanie všetkých pobytov. Avšak potešila by nás aj materiálna pomoc v podobe výživových doplnkov alebo drogérie. Za každú formu pomoci pre Veroniku ďakujeme.