Popis:

Aspergerov syndróm je vrodené neuropsychiatrické ochorenie, ktoré je veľmi podobné autizmu, a mnohokrát sa označuje ako jeho mierna forma. Syndróm nie je až tak vzácny, odhaduje sa, že postihuje asi 1 dieťa z 200, častejšie bývajú postihnutí chlapci ako dievčatá. Veľakrát však nemusí byť pre relatívne mierne prejavy ani diagnostikovaný. Podľa údajov z 2015 bol Aspergerov syndróm v tomto roku diagnostikovaný u 0,5 % populácie (čo je približne 37,2 milióna ľudí).

V roku 2013 na základe Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders - DSM-V), ktorý sa používa prevažne v Spojených štátoch (USA), sa nahradili výrazy Aspergerov syndróm a iné pervazívne vývojové poruchy výrazmi "zastrešujúca diagnostika poruchy autistického spektra." To znamená, že v súčasnosti sa Aspergerov syndróm v USA oficiálne nepovažuje za samostatnú poruchu, ale namiesto toho je teraz súčasťou poruchy autistického spektra (PAS). Mnoho lekárov však stále používa termín Aspergerov syndróm. Medzinárodná klasifikácia chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (ICD-11), ktorá sa používa v iných krajinách po celom svete, stále používa Aspergerov syndróm ako podtyp PAS.

Príčiny:

Príčiny vzniku tohto syndrómu nie sú celkom jasné, možno sa jedná o akúsi poruchu vývoja mozgu počas vnútromaternicového vývoja a nie celkom správnu funkciu mozgových neuromediátorov. Neuromediátory sú chemické zlúčeniny prenášajúce v mozgu vzruchy medzi nervovými bunkami. Vo vzniku choroby hrá úlohu genetika, lebo bol pri syndróme zistený častejší rodinný výskyt.

Prejavy:

Niektoré sú podobné detskému autizmu, iné sú však úplne odlišné. Jedinec s AS má normálnu alebo dokonca nadpriemernú inteligenciu (v niektorých oblastiach sa môže blížiť aj genialite), je však narušené jeho vnímanie emócií ostatných ľudí a jeho sociálne schopnosti. Aj napriek dobre znášanej spoločnosti iných ľudí, má jedinec s AS problémy s komunikáciou – nie je schopný vnímať emócie a neverbálnu komunikáciu, nedokáže svoje správanie prispôsobiť situácii. Niekedy si môžeme jeho správanie mylne vykladať ako nevychovanosť. Nositelia Aspergerovho syndrómu mávajú nálepku čudákov. Majú zhoršenú schopnosť nadviazať trvalý vzťah, mávajú ťažkosti so spolupracovníkmi v zamestnaní, cítia sa nepochopení, nerozumejú svojmu okoliu. Majú tendenciu opakovať každodenné rituály, ktorých existencia ich upokojuje. Náhle zmeny plánu či nutnosť spontánneho rozhodovania im robí problémy a vyvoláva u nich neurózy, depresie, hnev, agresivitu a pod. 

Prevencia:

Vzhľadom na to, že sa jedná o vrodenú chorobu a príčina nie je celkom známa, nie je možná ani prevencia jej vzniku.

Liečba:

Syndróm ako taký je neliečiteľný. U diagnostikovaných prípadov je nutná starostlivosť detského psychiatra a psychológa, ktorí sa budú snažiť vštepiť jedincom s AS sociálne zručnosti, ktoré im následne uľahčia život. Možno tak skôr hovoriť o výchove ako o liečbe. Poruchy správania, agresivita a depresia sa liečia pomocou liekov (antidepresíva, neuroleptiká).