Detská mozgová obrna (DMO, cerebral palsy, CP) je neurologické ochorenie, prevažne spastická porucha nervovej a svalovej sústavy. Je charakteristická narušením nervovej a svalovej sústavy v oblasti svalového napätia (tonusu), svalovej sily, koordinácie a priebehov pohybu.

Ide o poruchu pohybového aparátu, ktorá vzniká nedostatočným alebo žiadnym okysličením mozgových buniek, ku ktorému dôjde v priebehu vývoja hybnosti. Mozgové bunky sú totiž na nedostatok kyslíka najcitlivejšie v celom tele.

Príčin, kedy sa mozgovým bunkám nedostane kyslík je niekoľko: krvácanie matky počas tehotenstva, vážne úrazy v gravidite, infekcie, komplikácie s pupočnou šnúrou, komplikované alebo zle vedené pôrody, komplikácie pri pôrode, úrazy hlavy v ranom veku detstva. Najčastejšie k nej dochádza v priebehu pôrodu. Vyskytuje sa približne u 3 z 1 000 živonarodených detí. Najčastejšie však touto diagnózou byvajú postihnuté predčasne narodené deti.

Najvýraznejším prejavom DMO je ochrnutie. Rozsah poškodenia mozgových buniek a pohybových mozgových centier je závislý od dĺžky nedokysličenia. Čím dlhší čas bez životne dôležitého kyslíka, tým zosiahlejšie ochrnutie.

Poruchy spojené s DMO môžu vzniknúť počas tehotenstva (prenatálne), pri pôrode (perinatálne) alebo krátko po narodení dieťaťa (postnatálne), a to kvôli nezrelosti mozgu a celého centrálneho nervového systému.

K rozvoju DMO môže dôjsť aj u predčasne narodených detí, pretože u týchto detí je centrálny nervový systém v dobe pôrodu ešte nezrelý a nedovyvinutý.

DMO je nevyliečiteľné, jeho typickým znakom je rôzne ťažké obmedzenie hybnosti. Nejde však o dedičnú chorobu. To znamená, že matka (alebo otec) s DMO môžu mať úplne zdravé dieťa.

DMO sa prejavuje zmenou svalového napätia. Nieketoré deti s mozgovou obrnou majú abnormálne svalové napätie už ako novorodenci – hypotóniu (zníženie svalového napätia – prílišné uvoľnenie – dieťa bezmocne leží, nedokáže zaktivovať svalovú aktivitu, alebo len s veľkou námahou. Naopak hypertónia je nárast svalového napätia – dieťa je neohybné, tuhšie). V niektorých prípadoch hypotónia prejde po prvých mesiacoch života do hypertónia. Môžu sa objavovať poruchy koordinácie, mimovoľné pohyby, alebo kombinácia.

DMO rozdeľujeme na tri formy:

1. Spastická forma DMO
2. Nespastická forma DMO
3. Ataktická formá DMO
4. Kombinovaná forma – najčastejšia je kombinácia spastickej formy a dyskinetickej formy

Spastická forma

Je vôbec najbežnejšou formou a postihuje 70-80% ľudí s detskou mozgovou obrnou. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach. Podľa počtu postihnutých končatín sa rozdeľuje na:

• Diparetická forma – postihuje celé telo – horné končatiny menej ako dolné končatiny;
• Hemiparetická forma (spastická hemiparéza) – prejavuje sa ochrnutím oboch pravých alebo ľavých končatín;
• Triparetická forma – postihuje obyčajne obe nohy a jednu ruku alebo opačne;
• Kvadruparetická forma – ťažší typ niektorej z uvedených foriem s postihnutím hlavy, trupu a oboch horných i dolných končatín;

Spasticita tiež spôsobuje kĺbovú stuhnutosť. Typický obraz je nasledovný – nohy v bedrách sú pokrčené, do uhla a vytočené dovnútra. Lakeť, zápästie a koleno majú tendenciu stuhnutých flexií. Predlaktie je zohnuté a palex vytočený dovnútra. Členok a chodidlo sú v tzv. špičkovom postavení (pes equinovarus). Dochádza aj k zakriveniu chrbtice.

Nespastická forma (10-20% pacientov)

Ide o poškodenie bazálnych ganglií. Prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Typickými príznakmi sú atetóza (prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby) a chorea (drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby). Tu patrí aj hypotonická forma DMO – ktorá sa prejavuje znížením svalového napätia na trupe a končatinách. Je typická v kojeneckom veku a neskôr prechádza do niektorých zo spastických alebo najčastejšie do dyskinetických formiem. Výnimočne zostáva pacient trvalo hypotonický.

Ataktická forma DMO

Ide o poškodenie mozočku (5-10% pacientov). Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje poruchu koordinácie pohybov. Chôdza je nestabilná a chodidlá sú kladené ďaleko od selba – tzv. opilecká chôdza. Títo pacienti môžu trpieť tzv. intenčným tremorom, teda trasením objavujúcim sa pri činnostiach riadených vôľou.

Pridružené ochorenia

Dominantné je postihnutie motoriky, avšak pridružujú sa k nemu aj iné ťažkosti.

K DMO sa  môžu pridružovať mentálna retardácia alebo autizmus. Neznamená to však, že človek s DMO trpí súčasne vždy i postihnutím intelektu, niekedy má spoločnosť takúto mylnú predstavu.

Mozgová obrana má teda aj vplyv na ostatné oblasti ako reč, vnímanie a emocionalita. V oblasti zmyslového vnímania sa tieto zmeny prejavujú aj v prípade, že dieťa nemá zmyslové postihnutie. Detí majú ťažkosti s vizuálno- motorickou koordináciou alebo kontroloou vlastných pohybov.

Problémy sa prejavujú v oblasti koncentrácie, deti sú ľahko unaviteľné. Zapamätajú si útržkovito a náhodne. Vývin je reči môže byť oneskorený alebo nevivinutý. Typická je dyzartria – porucha reči sprevádzaná narušeným dýchaním, tvorbou a moduláciou hlasu a rezonanciou. Oromotorika – pohyblivosť rečových orgánov je narúšená a spôsobuje ťažkosti v artikulácií rôznej závažnosti.

U 35-55% detí sprevádza DMO epilepsia. DMO nevzniká z epilepsie, ale dôsledkom poškodenia mozgu je mozog náchylný na vznik epilepsie. Zvyšuje sa pravdepodobnosť abnormálnej aktivity neurónov, čo vyústi do vzniku záchvatu. Deti s hemiplégiou alebo kvadruplégiou sú najviac náchylné k vzniku epilepsie. Záchvat môže trvať niekoľko sekúnd až minút.

Diagnostika

Plný klinický obraz DMO sa vyvinie až po niekoľkých mesiacoch. Po narodení je náročné stanoviť diagnózu. Je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa. Avšak podozrenie na riziko rozvoja DMO možno vysloviť už v prvých týždňoch života dieťaťa na základe podrobného neurologického vyšetrenia a rozboru psychomotorického vývoja, polohovými testami, ultrasonografiou mozgu a inými zobrazovacími metódami – CT, MRI mozgu.

Terapia

DMO je neprogresívne ochorenie, ale nie nemenné postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu s poškodením viacerých oblastí. Prevencia voči DMO nie je možná. Dôležitá je včasná identifickácia a včasne začatá terapia – najmä rehabilitácia, ktorá má dôležitý a rozhodujúci význam. Včasná rehabilitácia, najmä do 1 roka, dokážu zlepšiť kvalitu života s DMO aj ich rodiny. Celkový vývin pohybových schopností je pomalší ako u zdravého dieťaťa. Jednotlivé motorické míľniky sa objavujú u dieťaťa neskôr.

Základom terapie je ucelená a pravidelná terapia určená rehabilitačným lekárom. Táto terapia je šitá namieru podľa potreby dieťaťa individuálne, zohľadňujú sa celkové zručnosti, schopnosti, celkový zdravotný stav dieťaťa, ale taktiež nutnosť regenerácie, čo je častokrát u niektorých zabúdaný fakt.

Medzi základné rehabilitačné cvičenia patrí Vojtova metóda, Bobath koncept, therasuit metóda, metóda faya, metóda podľa roodovej, orofaciálna stimulácia.

Podpornými metódami je kinesiotaping, oxygenoterapia, bazálna stimulácia, skenar terapia, snoezelen, animoterapia ako hipoterapia, delfinoterapia a canisterapia, ďalej muzikoterapia, arteterapia, ergoterapia, kúpeľná liečba...

Pacienti s DMO častokrát podstupujú chirurgickú liečbu za účelom uvoľnenia stuhnutého a nefunkčného svalstva a šliach, operácia poškodených kĺbov alebo operácia skoliózy. Tieto operácie napomáhajú k funkčnosti ale dôvodom operácii môže byť zmiernenie bolesti. 

Medikamentózna liečba zahŕňa liečenie príznakov a pridružených ochorení - liečba epilepsie, zmiernenie spasticity a lieky uvoľnujúce svalstvo, lieky na zmäkčenie stolice, laxatíva, antacidá - lieky na prevenciu žalúdočných vredov, lieky na spanie, atď.