Popis:

Fenylketonúria (PKU) niekedy nazývaná ako Føllingova choroba je dedičné metabolické ochorenie spočívajúce v poruche premeny aminokyseliny fenylalanínu na tyrozín, ktorý u zdravých ľudí katalyzuje pečeňový enzým fenylalanínhydroxyláza (PAH). Práve mutáciu génu kódujúceho tento enzým, má najväčšie percento pacientov s fenylketonúriou. Frekvencie výskytu fenylketonúrie v našich končinách odpovedá 1: 9 000.

Prvé prípady fenylketonúrie boli zaznamenané už v roku 1934 u dvoch súrodencov s ťažkou mentálnou retardáciou. Dôvod ich postihnutia, poruchu metabolizmu fenylalanínu, opísal nórsky lekár a biochemik Ivar Asbjorn Følling na základe izolácie fenylpyruvátu z ich moču. Pravú príčinu tejto choroby, mutáciu pečeňového enzýmu fenylalanínhydroxylázy, následne určil medzi rokmi 1947 a 1953 lekár George Jervis. Od tej doby bolo objavených viac ako 280 ďalších mutácií tohto i ďalších enzýmov hrajúcich rolu vo vzniku fenylketonúrie. Fenylalanín je súčasťou bielkovín, preto je nutné vynechať potraviny s ich vysokým obsahom. 

Klasická fenylketonúria je autozomálne recesívne ochorenie - mutácia génu kódujúca fenylalanínhydroxyláz sa tak dedí od oboch rodičov. Rozvoj príznakov postihnutia závisí predovšetkým na včasnosti diagnostiky a nastolenie špeciálnej diéty bez obsahu fenylalanínu. Striktné dodržiavanie diéty je nevyhnutné v detstve, počas ktorého majú vysoké hladiny fenylalanínu toxický účinok na vyvíjajúci sa mozog.

Maternálna fenylketonúria je stav, keď pôvodne nepostihnutý potomok preberá klinický obraz neliečenej fenylketonúrie matky (ide o tzv. fenokópiu). V dôsledku vysokých koncentrácií fenylalanínu v krvnom obehu prenikajúcich cez placentu dochádza k nenávratnému poškodeniu vyvíjajúceho sa plodu. Z tohto dôvodu je nutné, aby ženy s fenylketonúriou plánujúce tehotenstvo opätovne začali diétu s nízkym obsahom fenylalanínu ešte pred počatím.

Obe tieto varianty fenylketonúrií sú zapríčinené mutáciou fenylalanínhydroxylázy. Teda rovnakého enzýmu ako u klasickej fenylketonúrie, avšak ten má v týchto prípadoch čiastočnú aktivitu. V závislosti na veľkosti zvyškovej aktivity sa odvíja aj liečba, ktorá zahŕňa buď menej prísnu, alebo žiadnu diétu. Dedičnosť je opäť autozomálne recesívna. Odlíšenie poruchy v metabolizme tetrahydrobipterínu od klasickej fenylketonúrie má v dnešnej dobe veľký význam, vzhľadom na to, že od roku 2009 je na trhu substitučný liek, ktorý významne znižuje neznášanlivosť potravy s obsahom fenylalanínu.

Diagnostika:

Diagnostika PKU sa realizuje prostredníctvom novorodeneckého skríningového vyšetrenia u všetkých novonarodených detí.

Liečba:

Liečba fenylketonúrie spočíva predovšetkým v dodržiavaní striktnej diéty chudobnej na fenylalanín, a to predovšetkým v detskom veku, keď hrozí nenávratné poškodenie mozgu a jeho funkcie. Fenylalanín je súčasťou bielkovín, preto pacienti s PKU majú prísny zákaz konzumácie stravy s vysokým obsahom bielkovín. Platí to pre mäso, strukoviny, vajíčka, múku, mlieko. V strave sa uprednostňujú potraviny s nízkym až nulovým obsahom bielkovín - najmä ovocie, zelenina, cukor, tuk, a špeciálne nízkobielkovinové potraviny - cestoviny, etc. Zároveň u týchto pacientov môže daná diéta navodiť deficienciu niektorých esenciálnych aminokyselín, minerálov či vitamínov, ktoré je tak dobré nahrádzať vhodnými doplnkami stravy.