• Pomocou Vojtovej metódy sa navodzuje reflexnou cestou správny pohybový stereotyp na celom tele. Nato, aby sa pohyb vyprovokoval sa využíva tlak na určité miesta, ktoré nazývame spúšťové zóny. Terapia sa zakladá na využití dvoch umelých globálnych lokomočných vzoroch: reflexnom plazení (RP) a reflexnom otáčaní (RO).

• Podstatou Vojtovej metódy je vyvolávanie zakódovaných motorických vzorov v nervovej sústave, pri ktorých sa svaly zapájajú cyklicky v istom poradí a sú pri nich oslovované svalové skupiny, ktoré dieťatko s poruchou psychomotorického vývoja nevie použiť.

• centrálna koordinačná porucha
• centrálna tonusová porucha
• detská mozgová obrna
• torticollis
• periférne parézy (brachiális, fibularis)
• spina bifida
• deformácie nôh- pes equinovarus, calcaneus, equinus
• skoliózy, hlavne tam, kde v rannom veku sa očakáva výrazný stupeň
• ortopedické vady hrudníku
• akákoľvek pohybová lézia detí, kde nie je možné očakávať spoluprácu
• vrodené vývojové poruchy BK – dysplázia, luxácie BK
• Limitom indikácie je vitalita dieťaťa (orientačne 1700 – 1800g) a jeho schopnosť samostatne sať.

• horúčkovité stavy
• akútne infekcie, virózy
• po očkovaní (3- 4 dni)
• porucha mineralizácie kostí
• stavy po zápaloch mozgu
• kardiovaskulárne ochorenia
• epilepsia (relatívna) resp. malígna forma
• nevyškolený DFT
• zhubné nádory
• lumbálna punkcia

• Liečbu indikuje lekár neurológ alebo fyziater. Celý priebeh rehabilitácie prebieha v úzkej spolupráci fyzioterapeuta a rodičov. Zvyčajne naučí fyzioterapeut rodiča základným cvikom, ktoré potom rodičia pravidelne precvičujú aj doma.

• Autorom terapeutického konceptu reflexnej lokomócie je profesor Václav Vojta. Podstatu tejto metódy vytvoril v Čechách na prelome 50. a 60. rokov a naďalej ju zdokonaľoval  v Mníchove, kde v roku 2000 náhle zomrel.

• Je vhodná nielen pre najmenších, ale i pre väčšie deti, či dospelých. Cvičenie krátko po narodení je možné, ale je to len u ťažkých stavov. Pri nich liečbu indikuje neurológ v spolupráci s neonatológom a fyzioterapeutom.

• European Bobath Tutors Association (EBTA) definovala koncepciu NDT Bobath v Berlíne v roku 2004: NDT Bobath koncept ponúka perspektívny interdisciplinárny prístup so zameraním na riešenie problému k diagnostike, liečbe a manažmentu jednotlivca s obmedzenou schopnosťou plnohodnotne sa zúčastňovať na každodennom živote, kvôli narušeniu motorických, senzorických, percepčných a kognitívnych funkcií vyplývajúceho z poruchy centrálneho nervového systému.

• NDT Bobath koncept je najpoužívanejší terapeutický prístup v anglosaských krajinách. Na Slovensku je NDT Bobath koncept v detskej rehabilitácií až druhým uznávaným terapeutický prístupom. Prístup vychádza z neurofyziologických poznatkov o motorickom vývoji dieťaťa, preto ho označujeme ako neurovývojovú terapiu (Neurodevelopmental Treatment - NDT).

• Cieľom koncepcie Bobath je dosiahnutie maximálneho fyziologického motorického prejavu dieťaťa. Koncepcia analyzuje problémy detí s DMO z hľadiska sebestačnosti, či samostatnosti a hľadá praktické riešenia, ako čo najlepšie využiť potenciál dieťaťa pri participácií v jeho bežnom dennom živote.

• Tento terapeutický prístup bol primárne vyvinutý pre deti s DMO, ale časom nachádza využitie aj u iných neurologických, genetických, či metabolických ochoreniach. V rannom období vývoja dieťaťa sa značne využíva Baby Bobath najmä u predčasne narodených detí, u detí s rôznymi odchýlkami od normálneho psychomotorického vývoja.

• Súčasťou terapie sú aj odporúčania na domácu terapiu – tzv. handling (manipulácia s dieťaťom). Patria sem rady, akú pozíciu pri hre zvoliť, výber hračiek, ako upraviť prostredie atď., aby sa mohla terapia maximálne efektívne prejaviť, pretože práve rodič je tým, kto s daným dieťaťom trávi najviac času a tak môže prispievať k čo najväčšej participácii dieťaťa.

• Jeho tvorcami sú manželia Bobathoví (fyzioterapeutka Berta Bobath a lekár Karel Bobath), ktorí v 40.tych a 50.tych rokoch minulého storočia emigrovali do Veľkej Británie ako židovský utečenci. Tam spoločne pracovali na prehĺbení tohto terapeutického prístupu a od roku 1951 manželia založili The Bobath center v Londýne.

• Prvou certifikovanou Bobath terapeutkou na Slovensku je fyzioterapeutka PhDr. Miriam Pollitt, ktorá získala toto vzdelanie v Ostrave u MUDr. Chmelovej.  V roku 2012 bolo založené občianske združenie pod názvom Slovenská asociácia detských Bobath terapeutov (SADBT). SADBT registruje členov certifikovaných v NDT Bobath koncepte  podľa kritérií European Bobath Tutors association (EBTA). Jej zámerom  je podporovať všestranný rozvoj detí, poskytovať odbornú pomoc rodinám, vzdelávať odbornú i laickú verejnosť v rámci danej problematiky, získavanie grantov a dotácií práve na túto činnosť (Pollitt, 2019).
• Školenie špecialistov v NDT Bobath koncept na Slovensku môže mať tieto úrovne odbornosti:
• A - Basic Bobath, základný kurz,
• B - Baby Bobath pokračovanie po základnom kurze,
• C - je označenie terapeutov, ktorí sa naďalej priebežne vzdelávajú, publikujú alebo prednášajú v danej problematike.

• Ide o proprioceptívnu neuromuskulárnu facilitačnú metódu, zameranú na zlepšenie pohybu, prípadne senzibilitu človeka.
• V rámci Kabatovej metódy nasadíme telu vlastné receptoyv, ktoré pomocou neuromuskulárneho systému vedú k uľahčeniu pohybu.
• V rámci Kabatpovej metódy sa využívajú pohyby, ktoré sú vedené v diagonálach so súčasnou rotáciou, pri ktorých dochádza k maximálnemu pretiahnutiu svalov a iradiácii podráždenia zo silnejších synergistov na slabších.
• Základom je uľahčenie pohybu pomocou signalizácie z vlastného tela - zo svalových, kĺbnych a kožných receptorov.
• Metóda vyžaduje aktívnu spoluprácu pacienta, ktorý prevádza presné aktívne pohyby dolných a horných končatín.

• Je to metóda využívaná vo fyzioterapii na ovplyvnenie muskuloskeletálneho systému a lymfatického systému.  Pomocou špeciálnych nalepovacích pások zabezpečuje podporu svalom alebo okolitým tkanivám a bola vyvinutá japonským chiropraktikom Dr. Kasem.

• Tejp (tape) je bavlnená elastická lepiaca páska, ktorá neobsahuje žiadnu liečivú zložku, ale len čisto lekárske akrylátové lepidlo. Je vodeodolná, priedušná a doba nosenia je až 5 -7 dní. Tým, že je elastická, tak neobmedzuje rozsah pohybu. 

• Rôznofarebnosť pásky nemá žiaden veľký význam. Medzi jednotlivými farbami neexistuje žiadna fyzikálna alebo chemická rozdielnosť.

• Tejpovanie sa využíva ako podporná terapia pri problémoch pohybového aparátu. Úlohou tejpovania je predovšetkým uvoľniť namáhané a preťažené svaly. Ďalej pomáha pacientom zafixovaním postihnutých svalov a kĺbov, ktoré sa následne uvádzajú do správnej polohy pre rehabilitačnú liečbu. Takisto sa používa kinesiotape na zmiernenie bolesti, zápalov, zníženie opuchov, hematómov, hojenie jaziev.... Ďalšie výsledky tiež ukázali, že tejpovanie je nápomocné pri bolestiach zubov, pomáhajú uvoľňovať dutiny pri nádche a prechladnutí, zmierniť priebeh či dokonca predchádzať migrénam.
• Dôležité je však uvedomiť si, že taping sa musí aplikovať správne. 

• Otvorené rany;
• Poškodená koža;
• Zápalové kožné ochorenia;
• Malígne tumory;
• Kŕčové žily a problémy s krvným riečiskom;

• Výraz canisterapia označuje spôsob terapeutickej činnosti,  ktorý využíva pozitívne pôsobenie psa na zdravie človeka. Je výnimočná tým, že na osobu pôsobí živý tvor, v tomto prípade pes, ktorý si dokáže vytvárať so svojím okolím špecifické interakcie.
• Canisterapia (lat. canis = pes) je jednou z foriem animoterapie. Využíva pozitívne pôsobenie psa domáceho na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Ide o podpornú liečbu, ktorá využíva pozitívny vplyv kontaktu psa a človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, keď iné metódy nemožno použiť, alebo nie sú účinné. Kladie dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno - integračných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka je u canisterapie druhotné, motivuje k rehabilitácii a povzbudzuje imunitu prostredníctvom psychiky. Canisterapia je určená všetkým vekovým kategóriám, pacientom s rôznym druhom postihnutia. Využíva sa v rôznych zariadeniach – zariadenie sociálnych služieb, zdravotníckych zariadeniach, DD, v predškolských a školských zariadeniach ale aj v domácom prostredí. Podmienkou úspešnej realizácie je pravidelnosť, dokonalá súhra psovoda- inštruktora canisterapie a psa, aj tímová spolupráca inštruktorov s odbornými pracovníkmi- psychológ, pedagóg, logopéd, zdravotný personál, rehabilitační pracovníci, lekári, či rodičmi. Dôležitý je správny výber psa - jeho povahové vlastnosti, príprava, výchova a výcvik, jeho zdravotný stav a takisto absolvovanie skúšok pre psov - terapeutov.

• Môže prebiehať v rôznych formách - či už orientovaná na psychostimuláciu, socializáciu alebo na zlepšenie fyziologických schopností. Dokáže pôsobiť pozitívne na  rozvoj kognitívnych, motorických a verbálnych funkcií ako je pamäť, priestorová orientácia, vnímanie. Rozvíja myslenie,  koordinačné schopnosti, jemnú a hrubú motoriku, pomáha rozvíjať senzorické schopnosti - haptiku, taktilné vnímamie,  sluchové vnímanie a rôzne ďalšie.
• Pôsobí na rozvoj slovnej zásoby, pomáha lepšie si osvojiť porozumenie reči,  uľahčuje pochopenie reči prostredníctvom neverbálnej komunikácie, napomáha pri alternatívnej komunikácii. Tiež pomáha pri fyzio-motorických činnostiach ako uvoľnenie spazmatických stavov, pri epilepsii, posilnenie svalstva pri atrofických stavoch. Pri hyperaktivite napomáha k upokojeniu a sústredeniu.
• Canisterapia vie byť nápomocná aj pri psychických problémoch - úzkosti, depresii, prežívaní nepriaznivých rodinných okolnostiach a podobne.

• Kontakt so psom pomáha najmä pri interakcii a nadväzovaní sociálnych vzťahov. Ak je kanisterapeutický pes dobre pripravený na prácu, dokáže dieťa motivovať k činnosti, navodiť pozitívnu atmosféru, kde si dieťa ani neuvedomuje, že sa učí, je aktívne. Pes a dieťa si vytvoria vlastný spôsob komunikácie, obojstranne pozitívny vzťah. Dieťa akoby pochopilo komunikačné signály psa a prejaví sa aktivitou. Deťom s viacnásobným telesným, senzorickým a mentálnym postihnutím dáva podnety, s ktorými by sa inak nemali možnosť stretnúť. Deti s poruchou autistického spektra a komunikačnými poruchami sa cítia v neznámych situáciách istejšie v prítomnosti psa, pochopia ľahšie verbálnu aj neverbálnu komunikáciu.  

• Rozhodne áno. Niektoré deti inklinujú k psom hneď od začiatku, s niektorými je potrebné popracovať na spolupráci a odstraňovať počiatočný strach pred psom. Na takúto náročnú prácu musí byť pes dostatočne pripravený a vycvičený. Dieťa by nemalo mať negatívny zážitok pri stretnutí so psom. Napríklad by pes nemal skočiť na dieťa a spôsobiť mu bolesť alebo šok z nečakanej situácie.

• Canisterapia sa dá vykonávať buď v domácom prostredí alebo ju praktizujú rôzne inštitúcie či jednotlivci vo svojich priestoroch. Títo canisterapeuti samozrejme majú patričné vedomosti a potrebné osvedčenia a certifikáty. Výhoda domáceho využitia psa je, že pes a samotná terapia sú pripravené na mieru pre konkrétnu osobu a jej špecifické potreby.

• S canisterapiou je možné začať čím skôr, aj od útleho veku dieťaťa. Pes aj dieťa si postupne vytvárajú k sebe nezameniteľný vzťah. Alebo je možné začať s terapeutickým procesom až vtedy, keď sa vyšpecifikovali  konkrétne potreby dieťaťa.  

• Určite nie, dokonca aj pri vycvičených psoch prispôsobujeme výber psa pre dané dieťa. Dôležité sú pri výbere tiež aktivity, ktoré budeme vykonávať. Veľmi podstatná je povaha psa, ďalej jeho temperament, veľkosť, farba, štruktúra srsti a podobne.

• Áno, je vyuziteľná aj u dospelých. Záleží od druhu postihnutia, či sa jedná o dospelého človeka s telesným postihnutím a pes mu pomáha napríklad pri rehabilitácii, ako emočné a psychické uvoľnenie, alebo ide o iný druh postihnutia.
• Je to podobné ako u detí, záleží aj od intelektuálnej úrovni dospelého človeka.

• Môžete využiť aj svojho psa, len je podstatný už výber šteňaťa, ktorý vzíde po dohode s chovateľom alebo canisterapeutom (parametre ako veľkosť, srsť, farba, temperament...). V druhej fáze je potrebná príprava psa (socializácia, zvuky, pohyby, dotyky). Je vhodné, ak by ho v počiatkoch pripravil odborník (chovateľ), a a až potom si ho pripravovať a cvičiť doma - najlepšie s pravidelnou konzultáciou s odborníkmi. 
• Možnosťou tiež je, že si viete zaobstarať dospelého psa s výcvikom. 
• Vlastného psa môžete využívať aj bez výcviku, v tom prípade však záleží, do akej miery je ovládateľný, a ako pristupuje k dieťaťu.

• Jedná sa o terapeutické postupy robené priamo na koni. Hipoterapia zlepšuje kontrolu držania tela, zlepšuje chôdzu, rovnováhu, ako aj kontrolu nad telom a držanie hlavy, čo vedie k zlepšeniu slinenia, reči, stravovania a súvisiaceho správania. Zlepšuje sa vnímanie.
• Hipoterapia je využitie koňa pri liečbe. Je jednou z metód animoterapie. Prvá zmienka o liečbe pomocou koní pochádza od Hypokrata, ktorý odporúčal jazdu na uvoľnenie stuhnutého svalstva. Galenos ju odporúčal pre cvičenie tela a zmyslov. Hipoterapia je komplexná rehabilitačná metóda vychádzajúca z neurofyziologických základov, ktorá využíva nasadenie koňa na liečebné účely. Jej pôsobenie je komplexné, zasahuje oblasť rehabilitácie, psychológie a resocializácie. Ide o terapeutické komplexné pôsobenie  koňa na človeka po stránke fyzickej i psychickej. Pri hippoterapii je nevyhnutná spolupráca celého tímu odborníkov - terapeut, hipológ, rehabilitačný lekár, psychlóg, psychiater a asistent. Terapia vhodná pre deti i pre dospelých.

• Kôň je technicky „štruktúra“, ktorá reprodukuje pohyby a prenáša ich do pohybu dieťa, jedinečne stimuluje svaly a vestibulárny (polohovoakustický) aparát. Hipoterapia pozitívne ovplyvňuje najmä orientáciu tela v priestore, chrbtové svaly, koordináciu a kondíciu svalov trupu. Priaznivým účinkom jazdy na koni je to, že svalové napätie je ovládané: ochabnutý sval sa posilní a skrátené sa uvoľnia a týmto spôsobom sa zabraňuje tvorbe kontraktúr.

• Okrem terapeutických postupov na koni sa vykonáva aj výcvik ohľadne starostlivosti o zviera spojené s upratovaním a ošetrovaním, kŕmením, sedlaním a iné. Tieto aktivity sú pre deti dôležité, pretože sa preukázalo, že sa tým rozvíja kontrola nad svojimi pohybmi a správaním, budovanie nových motorických schopností a zmysel pre pohyby vlastného tela.
• Hipoterapia má pozitívny vplyv aj v oblasti senzorickej stimulácie, ktorá je dôležitá pri rozvíjaní „kognitívnej inteligencie“ vďaka čomu sa následne rozvíja schopnosť aktívneho pohybu a orientácie v priestore

• Nemusí to byť absolútnou bariérou. Vtedy je však vhodné, aby sa terapia začala starostlivosťou o koňa - česaním, kŕmením... Dieťa sa tak zoznámi so zvieraťom aj s prostredím a môže si tak postupne vytvoriť pozitívny vzťah k zvieratám. V praxi sú prípady, keď deti, ktoré mali problém vo vzťahoch s ľuďmi aj so zvieratami, sa prejavovali tak, že chceli ubližovať zvieratám. Práve aj v tomto prípade je vhodné začať na terapií starostlivosťou o koňa, a takáto terapia môže pozitívne ovplyvniť aj správanie dieťaťa, a jeho tvorenie vzťahov s ostatnými.

• Pri hipoterapií nie je vekové obmedzenie, vzpriamovacie reflexy, ktoré by sa dali v terapií využiť máme už pár mesiacov po narodení, takisto potrebu stimulovať vestibulárny aparát, o to viac, ak vývoj dieťaťa nie je ideálny. Všetko záleží len od prispôsobenia terapie kontrétnemu človeku. Vo vysokom veku, by obmedzením mohol byť fyzický stav pacienta, teda ak by lekár neodporučil takúto terapiu vo forme aktívneho pohybu.  Avšak stále je tu psychologický aspekt, ktorý môžeme využiť, a to zapojenie seniorov do terapie spolu so psychológmi v prostredí, v ktorom sa nachádzajú, ktoré im je vlastné a pohodlné. Tento trend môžeme vidieť v zahraničí, kedy kone chodia za seniormi do domovov dôchodcov, do nemocníc a má to pozitívny psychologický dopad.
• Rozhodne je to terapia pre veľké spektrum ľudí, s rôznymi možnosťami a s rôznorodým využitím. Je však vhodné sa predtým poradiť so svojim lekárom.

Kôň musí prejsť špeciálnym výcvikom. Je bežné, že aj keď je kôň vybratý do tohto výcviku, počas výcviku sa zistí, že nie je vhodný na túto prácu. Hipoterapia je pre koňa veľmi špecifická práca a rozhodne nie ľahká, a nezvládne ju každý kôň. V praxi je veľkým benefitom, ak je možnosť priamo na terapií pri výbere koňa ku danému dieťaťu. Každý kôň má totižto svoje výrazné črty napríklad v pohybe, ktorý prenáša na pohyb dieťaťa, ale aj vo svojej povahe, takže terapeut by mal správne určiť, ktorý kôň je pre dané dieťa vhodný.

• Konkrétne obmedzenia nie sú, avšak vždy treba subjektívne a jednotlivo posúdiť stav dieťaťa. 
• Vždy a všade sa môže niečo stať. Avšak práve preto tam sú prítomní terapeuti, aby deti, prípadne dospelí boli bezpečne zaistené.

• Hipológ zabezpečuje starostlivosť o koňa. Vedie ho počas terapie, pripravuje ho na terapiu. Réžia koňa je v jeho rukách.
• Fyzioterapeut má zase na starosti dieťa, pohybovú stránku terapie.
• Ďalej tu môže byť psychológ - a je to žiadané najmä vtedy, ak máte záujem o terapiu aj s psychologickým efektom na dieťa.

• Ak by sme si chceli vybrať „čo najlepšie“, určite musíme určiť, čo konkrétne od terapie očakávame. V hipoterapií je veľký spektrum týchto podnetov. Ak by sme si z tohto komplexu chceli vybrať napríklad vplyv na pohybovú stránku dieťaťa, alebo aj seba samého (ak sa rozhodujem pre túto terapiu), je nutné aby pri terapii bol prítomný fyzioterapeut, nie len hipológ. Je teda dôležité aby tam bol terapeut, ktorý sa rozumie Vášmu zdravotnému stavu, nestačí, že sa daný človek rozumie koňom.
• Ak od terapie očakávam zlepšenie behaviorálnych faktorov (teda správania dieťaťa), vtedy je dôležité si vybrať hipoterapiu, ktorá zahŕňa aj psychológa.
• Keď chceme terapiu „ušitú na mieru“ potrebujeme možnosť - výber koňa „ušitý na mieru“.
• Ideálom teda je, ak je na konkrétnom mieste, kde sa hipoterapia vykonáva, možnosť výberu koňa - a tento výber uskutočňuje terapeut, vzhľadom na diagnostiku danej osoby.
• Nie je vhodné, ak sa výber obmedzí iba kvôli kapacitám zariadenia.

• Felinoterapia a canisterapia sú si veľmi podobné a majú aj rovnaké ciele. Akurát pri felinoterapii sa využíva mačka - väčšinou plemená rogdoll a britská modrá. Felinoterapia sa používa na emocionálne uvoľnenie a prežívanie. Je viac určená deťom a ľuďom, ktorí majú radi mačky, poprípade sa boja psov.
• K účinkom felinoterapie radíme zlepšenie psychického stavu znížením depresií, agresivity alebo strachu, poprípade zlepšenie reči, pozornosti a výsledkom je aj zlepšenie motoriky.

• Delfíny boli pôvodne suchozemci a sú to morské cicavce, nie ryby, ako si to myslia niektorí ľudia. Delfín napríklad nepije vodu, ale získava ju prehĺtaním rýb. Delfín tiež nikdy nespí a dokáže používať mozgovú hemisféru nezávisle od tej druhej. Kým jedna hemisféra odpočíva, druhá bdie. Dokáže tiež zadržať dych na štvrť hodinu, nežmurká a vidí ostro aj nad hladinou. O zaujímavých vlastnostiach týchto cicavcov niet pochýb. Okrem týchto vlastností sa však delfíny pýšia aj pozitívnym vplyvom na ľudské zdravie v podobe delfínoterapie. Dokáže plávať rýchlosťou až 60 km za hodinu. Je to nádherný, inteligentný tvor, ktorého tvar papuľky vytvára večný úsmev, s ktoým každému učaruje. Delfín využíva 10 % svojej mozgovej kapacity, pričom ľudia 4 %.
• Gréci ich považovali za symbol slobody, voľnosti a šťastia. Delfín bol zasvätený bohyni lásky Afrodite a boha Slnka Apolóna. Slávna delfská veštiareň bola postavená na mieste, kde delfíny uhynuli na pláži. V kresťanstve sú symbolom vzkriesenia a ochrany. V starovekom Grécku je to zviera z lona mora so vzťahom k emóciám, ktoré vyplávajú z podvedomia na povrch ako keď delfín vyskakuje z vody. Delfín je symbolom priateľstva, spoločenstva, empatie, šťastia, slobody, inteligencie. 

• Delfínoterapia je špeciálne upravený a kontrolovateľný kontakt človeka s delfínom, s cieľom zvyšovať liečebný efekt. Je najúčinnejšou metódou z animoterapií, napríklad len desať dní delfínoterapie možno prirovnať k roku a pol na hipoterapii. Delfínoterapia sa označuje aj ako DAT - Dolphin Assisted Therapy - terapia za asistencie delfína. Delfínoterapia má pozitívny vplyv na celkovú psychickú pohodu a vyrovnanosť človeka, ako aj na zvýšenie kreativity a životnej sily. Je to druh holistickej metódy pre celú rodinu. Delfín dokáže v človeku vyburcovať samoliečebné procesy. Delfíny sú výnimočné vďaka špecifickému zmyslovému orgánu a to sonaru.
• Len delfíny majú unikátny zmyslový orgán, sonar, cez ktorý vysielajú ultrazvukové vlny. Podľa neurologických výskumov majú tieto vysokofrekvenčné zvukové vlny stimulujúci efekt na ľudský organizmus. Vlny pôsobia najmä na nervovú sústavu – harmonizujú obe hemisféry a znižujú mozgovú frekvenciu do hladiny alfa. Je tu možnosť vytvárania nových nervových prepojení, ktoré za normálnych okolností nie je možné sa vytvárať.

• Delfín si človeka „zoskenuje“ sonarom. Vidí, či je to žena alebo muž a vidí čo klientovi chýba (napr. amputácia), prípadne čo je v organizme navyše (napr. tumor). Na tom mieste priamo pôsobí ultrazvukovými vlnami, ktoré prechádzajú celým našim telom priamo do každej bunky. Sú to vysoko socializačné zvieratá, ktoré vyhladávajú ľudskú spoločnosť.
• Oficiálne začiatky delfínoterapie sa spájajú s rokom 1968, keď si americký neurológ John Lilly všimol, že vzťah s delfínom môže byť prospešný pre človeka. Jeho výsledky sa premietli do knihy Človek a Delfín (1968). Ďalším pionierom delfínoterapie bol klinicky psychológ Dr. Nathanson, ktorý otvoril prvé centrum delfínoterapie na Floride. V centre na Miami absolvovali delfínoterapiu rôzni klienti s viac ako 40 diagnózami z 39 krajín v rokoch 1988 - 1997.

• Najúčinnejšia terapia je v dĺžke 10 dní. Prvé zmeny vidieť niekedy už počas terapií v bazéne, niekedy si na ne treba počkať niekoľko týždňov, či mesiacov. Je bežné mať výsledky do 5 mesiacov. Je to čisto veľmi individuálne, každý klient a dieťa je iné, prichádza k nám v rôznom veku a období - prepájane aj s inými terapiami. Vidíme zlepšenie v jemnej a hrubej motorike, v komunikácii, v uvoľnení kŕčov, zlepšuje sa logika a sústredenie, sociálne väzby, vyprázdňovanie, prijímanie tuhej stravy, spánok aj reč, v chôdzi, zmierňujú sa záchvaty, postupne ostávajú neplienkovaní, fóbie sa uvoľnujú a sú odvážnejší.

• Delfínoterapia nie je liečba, ale pomáha zmierniť niektoré pridružené symptómy liečby a zosilňuje priebeh liečebného procesu. Delfín v nás dokáže podnietiť samoliečebné procesy. Množstvo klientov chodí na delfínoterapiu každý rok opakovane a spájajú ju s rodinnou dovolenkou. Veľa klientov absolvujú dvakrát do roka terapiu.
• S delfínoterapiou sú spojené aj doplnkové terapie ako alfa ležadlo či zvukoterapiu tibetskými miskami a gongom (liečba zvukom, tzv. soundhealing).  Dôležitou súčasťou sú konzultácie s rodinou. Taktiež programy plávania, tímbuildingy, špeciálne programy pre seniorov, delfínia šou, edukatívne programy, krátkodobé pobyty pre zaneprázdnených manažérov ako prevencia pred vyhorením v kariére alebo v rodine. Pred a po absolvovaní delfinoterapie terapeut zostáva s rodičmi a deťmi v úzkom kontakte a niekedy sa pokračuje s doplnkovými terapiami  (napr. terapiou zvukom alebo zážitkovym jazdením na koni) v domácom prostredí. 

• Delfínoterapia sa využíva pri deťoch a dospelých s diagnózami ako sú detská mozgová obrna, autizmus, Rettov syndróm, Aspergerov syndróm, PAS, Downov syndróm, ADD, ADHD, hyperaktivita, Toriello-Carey syndrom, tuberózna skleróza, mentálne a pohybové postihnutia, poruchy učenia a pozornosti, vývinové poruchy a poruchy reči, afázia, svalová dystrofia, migrény, hydrocefalus, deti s PEG, zajakávaním, fóbiami a úzkosťou, s nádorovým ochorením, depresiami. Delfínoterapia rieši silné agresie, chronický únavový syndróm či syndróm vyhorenia, anorexiu, obsedantno-kompulzívne ochorenia, vzácne genetické syndromy, poruchy prehĺtania a podobne.
• Cieľová skupina je naozaj ktokoľvek - dieťa ci dospelý. Horná hranica veku nie je. Delfínoterapia má pozitívny vplyv na celkovú psychickú pohodu a vyrovnanosť človeka, ako aj na zvýšenie kreativity a životnej sily. Dieťa by malo mať minimálne 2 roky. Je to vždy individuálne a na osobnú konzultáciu. Najstaršiu klientku som mala 74-ročnú pani, ktorej diagnostikovali tumor v kolene. Veľa ľudí chce byť s delfínmi z rôznych dôvodov, aj z dôvodu plávania s nimi v rámci celoživotného sna. Iní ho vyhľadávajú ako inšpiráciu v živote a v práci. Vek teda nerozhoduje, dôležitý je čas pri rôznych druhoch postihnutia. Pri starších pacientoch pomáha pri zlepšovaní priebehu Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby.
• Ľudom, ktorí trpia na akútne kožné a infekčné ochorenia sa neodporúča terapia - aby neohrozili morské cicavce. Každá diagnóza je na osobnej konzultácii (napr. pri ľuďoch s epileptickými záchvatmi). Donedávna sa hovorilo o rakovine ako o "nevhodných klientoch" na terapiu, dnes práve naopak  - ľudí s touto diagnózou pribúda a práve pobyt s delfínom vo vode im spríjemňujú a zmierňuju ich priebeh a celkovo ich mentálny stav. 

• Ľuďom s epilepsiou sa neodporúča plávanie v otvorenom priestanstve (v jazere, v mori). Tu sa však nachádza v uzavretom bazéne a dieťa si tak vieme odkontrolovať v rámci terapie. Každý druhý klient má pridružené diagnózy s epilepsiou. Samozrejme vždy je dôležitý pohovor. Deti s PEGom sú vítané, väčšinou rodičia menia ventil pred vstupom do vody.

• Väčšinou sa každý veľmi teší na delfína a na vodu. Je zopár detí so všeobecnou fóbiou na vodu a zvieratá, pričom sa to u nich snažíme zmierniť. Delfín je úžasný v tom, že sa vie sám od seba naladiť na duševný alebo fyzický stav človeka. Tým mu dáva najavo, že je všetko v poriadku. Výsledky sú fantastické a podotýkam, že každé dieťa i dospelý má iné viditeľné výsledky, ktoré sú individuálne. Niekedy však treba počítať aj s plačom niektorých detí počas terapie.

• Ľudia plánujú terapie väčšinou rok vopred. Častokrát chodia v mesiacoch september a október. Poprípade počas školských prázdnin (jarné a letné). Niektorí prichádzajú aj dvakrát do roka. V skorom jarnom alebo zimnom období je lacnejšia cena, aj pobyt.
• Delfinoterapiu je vhodné absolovať v čo najskoršom veku. 

• Nie, každý delfín si musí prejsť výcvikom. Najvhodnejším druhom je delfín skákavý, tzv. Tursiops truncatus alebo Bottlenose dolphin. Je to zvedavý druh delfína, ktorý sám od seba vyhľadáva interakciu s človekom a rýchlo sa učí.

• V bazéne s morskou vodou sa pracuje vždy s jedným dieťaťom a delfínom. Delfínoterapeut je v tesnej blízkosti dieťaťa a nerozlučná spolupráca je zároveň s trénerom delfínov. K pohodliu a sebaistote prispieva neoprén a nadľahčovací opasok. Vo vode je delfínoterapeut, jedno dieťa a jeho vlastný delfín. Do vody vstupujeme z takzvanej platformy, kde na nás čaká tréner delfínov, ktorý pripraví delfínov. Najprv vstupuje do vody delfinoterapeut, až potom klient. Deti sa polohujú, napríklad prikladaním nôh na chrbát delfína či naopak - pokladaním hlavy na delfína. Súčasťou terapie je plávanie s delfínom, s pomocou držania sa chrbtovej plutvy. Pobyt vo vode trvá 30 minút.

• Animoterapia na Slovensku sa robí aj so zajačikmi alebo africkými slimákmi. V zahraničí napríklad aj s lamami, ale tieto druhy už nemajú samostatné názvy. Tieto zvieratá sa používajú už len stimulačne. 

• Tomatis je prirodzený spôsob neurosenzorickej stimulácie. Jednotlivé stimulačné programy menia hudbu v reálnom čase, aby získali pozornosť mozgu a tým rozvíjali motorické, emocionálne a kognitívne zručnosti a schopnosti jednotlivcov. Táto metóda rozvíja neuroplasticitu mozgu (podľa najnovších poznatkov neurovedy he preukázané, že neuroplasticita je schopnosť mozgu zmeniť sa kedykoľvek a v akomkoľvek veku).
• Tomatis vyvinul francúzsky lekár Alfréd Tomatis. Táto metóda sa využíva vo viac ako 2000 špecializovaných centrách po celom svete. 
• Metóda Tomatis vychádza z faktu, ktorý hovorí o uchu, ktoré je vstupnou bránou do nášho mozgu. Keď je komunikácia medzi uchom a mozgom rozmaznaná, je naša schopnosť interakcie s okolitým svetom ohrozená. Výsledkom je niekedy strata sebadôvery, z čoho vyplývajú ťažkosti komunikácie a schopnosti učenia.

• Metóda Tomatis pracuje prostredníctvom zariadenia TalksUp, ktoré bolo špeciálne navrhnuté na spracovanie hudby podľa špecifických parametrov. Tento nástroj má viacero funkcií vrátane Electronic Gating. Jeho prepínanie je neinvazívny postup, ktorý umožňuje kontrast zvuku s náhlym prechodom z nízkej frekvencie do vysokej. Toto prepísanie núti mozog k neustálej aktivite. Prispôsobením pozornosti ucha k zmenám intenzity a frekvencie funkciou GATING sa vytvára stimulácia mozgu.
• Počas jednotlivých stimulácií, ktoré má tri fázy a celkovo trvá niekoľko mesiacov, klienti počúvajú stimulačnú hudbu prostredníctvom špeciálnych slúchadiel, ktoré prenášajú zvuk cez kostný vibrátor (kostné vedenie) a cez slúchadlá (vzduchové vedenie).

• Motorické zručnosti a koordinácia (Ucho je najsilnejším senzorickým orgánom ľudského tela a je tiež riadiacou jednotkou. Vo vnútornej časti je umiestnený vestibulárny systém, ktorý informuje i každom pohybe tela, prijíma pokyny, a je zapojený do motorickej koordinácie. Ucho pôsobí na aktívny prenos zmyslových informácií a má priamy vplyv na iné časti tela - motorické schopnosti, lateralitu, reguláciu svalového tonusu a vertikalizáciu. Ťažkosti v oblasti motorických zručností súvisia so zlyhaním alebo poruchou vestubulárneho systému, ktorý vedie k oneskorenému vývoju. Táto porucha spôsobuje ťažkosti pri realizácii vzorov, ktoré sa učíme keď rastieme - tj. skáčeme, chodíme, beháme a môže sa prejavovať vo forme straty rovnováhy, závratov a neschopnosti vertikalizovať sa.) - pomocou prenosu hlbokých rytmických zvukov a funkcie Gating pôsobí metóda Tomatis priamo na vestubulárny systém a ma pozitívny vplyv na motorické funkcie, reguláciu svalového tonusu a vertikalizáciu. Metóda Tomatis prirodzene zasahuje do sluchovej laterality, pomáha zlepšiť koordináciu pohybov ľavej a pravej strany;
• Poruchy autistického spektra (PAS) - sú charakterizované ako ťažkosti interakcie s okolitým svetom a abnormalitou v sociálnej komunikácii - štúdie uvádzajú, že zrkadlové neuróny (sú difúzne distribuované v mozgu a aktivujú oblasti, ktoré zapájajú pohyby a jazyk - zároveň sú nevyhnutné na pochopenie činov, zámerov a emócií druhých, umožňujú nám projektovať pohyb, predpovedať pocit a cítiť empatiu) nie sú schopné fungovať správne. Metódou Tomatis sa mozog pokúša rozlúštiť účinky zmien, a to prostredníctvom špeciálnych kontrastov, filtrov a frekvencií;
• Zlepšuje pozornosť - pomáha pri sústredení a rozvíja schopnosť rozdeliť svoju pozornosť medzi viacero zdrojov, informácií alebo úloh (čo je kognitívne náročná úloha). Metóda Tomatis má pozitívny vplyv na selektívnu pozornosť prostredníctvom zvukového kontrastu, ktorého efekt neustále prirodzene prekvapuje mozog a núti ho k aktivite s cieľom posilniť mechanizmy automatickej detekcie zmien. Takto jedinec môže ľahšie selektovať relevantné informácie a rozhodnúť sa, ktoré odmietne;
• Emocionálna regulácia - metóda Tomatis pôsobí na limbický systém (stredná časť mozgu), ku ktorému je pripojený sluchový systém. Táto časť mozgu je zodpovedná aj za mechanizmy emócií, pamäte a učenia sa. Pôsobením na limbický systém a prefontrálny kortex metóda reguluje poruchy emócií súvisiacich s depresiou, úzkosťou, a týmto má priame účinky na reguláciu stresu, syndróm vyhorenia a iné;
• Zlepšuje schopnosť učiť sa - počas vzdelávania sa dieťa učí predovšetkým z chýb. Je to normálny a nevyhnutný proces. Ak však chyby pretrvávajú a stávajú sa systematické, jedná sa o poruchu učenia (väčšinou zoskupených pod hlavičkou dys - dyslexia, dysgrafia...). Tieto problémy nesúvisia s inteligenciou, ale vyznačujú sa ťažkosťami, za ktoré je zodpovedná neurónová sieť alebo určité oblasti mozgu. Účelom metódy Tomatis je umožniť dieťaťu vytvoriť si kompenzačné obvody - teda obísť alebo kompenzovať niektoré časti a využívať iné neurónové siete (napríklad pri poruchách učenia spojených s jazykom Tomatis uľahčuje dekódovanie a analýzu zvuku a táto metóda môže byť neoceniteľná v prípadoch dyslexie alebo rečovej terapie);

• Má širokú škálu využitia. Od detí a dospelých s poruchou učenia (napr. dyslexia), cez diagnózy ako sú detská mozgová obrna, genetické syndrómy (ADHD, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm a iné...) či ľudí s depresiami, úzkosťou, stresom, syndrómom vyhorenia a iných.
• Metóda Tomatis je vhodná aj pre ľudí s poruchou sluchu - samotná stimulácia prebieha cez kostné vedenie.

• Tento terapeutický prístup sa vykonáva systematickým spôsobom v troch fázach stimulácie, ktoré sa striedajú s fázami odpočinku.
• Na vstupnej konzultácii (cca 1 hodina) sa zhodnotí celkový stav a vyškolený profesionál vytvorí stimulačný program šitý na mieru potrebám dieťaťa alebo dospelého. Počas 14-dňovej stimulácie bude dieťa denne pod dohľadom terapeuta používať zariadenie nazývané TalksUp. Terapeut zabezpečí dostatok podnetov podľa momentálneho stavu a potrieb človeka.
• Prvá 14-dňová fáza trvá podľa potrieb a stavu počúvajúceho 40-80 minút. Osoba počúva jednotlivé programy pomocou bezdrôtových slúchadiel. Počas počúvanie sú dovolené všetky aktivity, pokiaľ nie sú stresujúce alebo si nevyžadujú prílišnú koncentráciu a námahu (kreslenie, chodenie, hranie sa, skladanie puzzle, lega a pod.). Ak tieto aktivity nezvládajú vykonávať samostatne, terapeuti zabezpečia pre dieťa dostatočnú stimuláciu počas celej doby trvania programu. Zakázané sú používať obrazovky a elektronické zariadenia, ako aj jesť, piť alebo žuvať žuvačku.
• Po ukončení prvej fázy nasleduje integračná prestávka v rozmedzí 4-6 týždňov. Tieto prestávku sú pre mozog dôležité dôvodu vytvárania pamäťovej stopy a "fázy integrácie". Nasleduje priebežná konzultácia, nastavenie nového stimulačného programu a druhá fáza stimulačnej časti, taktiež v rozsahu 14 dní.
• Po druhej fáze stimulačného programu opäť nasleduje integračná prestávka v rozmedzí 4-8 týždňov a po priebežnej konzultácii nasleduje tretia fáza stimulácie v rozsahu 14 dní.
• Do roka tak človek stihne maximálne 2 kompletné cykly.

• Muzikoterapia je spôsob terapeutickej práce, pri ktorej využívame zvuky a hudbu na dosiahnutie určitého cieľa, ktorým je zlepšenie a zvýšenie kvality života človeka.
• Muzikoterapia je osobitná psychoterapeutická metóda, pri ktorej je hudba využívaná aktívnym, alebo receptívnym spôsobom. Vťahuje človeka do procesu komunikácie. Keďže pôsobí okamžite, je jednou z najefektnejších neverbálnych techník, ktorou možno významne urýchliť terapeutický proces. Ukľudňuje i pomáha prekonávať motorickú neobratnosť, zlepšuje koordináciu, má vplyv na emocionálne postihnutie a redukuje nevhodné správanie. Hudba je prostriedkom sebareflexie spojená s pôsobením na človeka s rôznorodým terapeutickým využitím, neverbálnych, kreatívnych a štrukturálnych kvalít. Muzikoterapia využíva hudbu s terapeutickým účelom znovu obnovenia a udržania mentálneho i fyzického zdravia.
• Pedagogická muzikoterapia sa zameriava na proces učenia, sociálnu integráciu a komunikáciu. Zlepšuje vnímanie, koncentráciu, pamäť a podporuje pohyb a reč. 

• Zvuk, ako základný prvok hudby pôsobí na celého človeka, vnímame ho doslova každou bunkou nášho organizmu. Tak, ako sa zvuk šíri vo forme vibrácií, tak vibruje každý orgán, každá bunka, kosť, tkanivo, či telesná tekutina v našom tele, ale aj elektromagnetické pole okolo nášho tela. Sú to milióny vibrujúcich buniek, ktoré navzájom komunikujú a zabezpečujú kľúčové funkcie v našom tele aj mimo neho. Ak jednotlivé časti nášho tela nerezonujú navzájom alebo v súlade s okolitým prostredím, dochádza k disharmónii, ktorá vedie k narušeniu zdravia. Zvuk je nositeľom energie a cez telesné tekutiny – naše telo je zo 65-75% voda, sa vo forme vibrácií dostáva až na bunkové membrány a poškodeným, unaveným, či chorým bunkám odovzdáva energiu potrebnú na regeneráciu. Pri liečení zvukom rôzne časti tela doslova priťahujú zvuky takej frekvencie, ktorú potrebujú na vyladenie tej svojej, porušenej.

• Podľa doktora Mitchella Gaynora z New Yorku môže zvuk a hudba zohrávať dôležitú úlohu pri liečbe každého ochorenia, pretože prinavracia rovnováhu na každej úrovni fyziologického fungovania.
• Muzikoterapia je vhodnou intervenčnou metódou pri mnohých diagnózach, či už ide o psychiatrické ťažkosti, zvládanie bolesti, poruchy učenia, vývinové poruchy, poruchy autistického spektra a mnohé ďalšie. Využíva sa aj v rehabilitácii, u pacientov v bdelej kóme, či ako prevencia pri demenciách rôzneho typu. V súčasnosti má veľké opodstatnenie aj ako forma psychohygieny pri predchádzaní psychosomatickým ťažkostiam, vyhoreniu, či preťaženiu.
• Veľkou devízou muzikoterapie je, že je neinvazívna, nemedikamentózna a pri správnom použití v rukách skúseného terapeuta v podstate nemá vedľajšie nežiadúce účinky.

• Hudba mení mozgové frekvencie. Z bdelej a vedomej hladiny beta privádza vhodná hudba organizmus do stavu relaxácie – hladina alfa, až meditácie – hladiny theta a delta, kedy sa oveľa ľahšie naštartujú samoliečiace procesy, prebieha hĺbková bunková regenerácia, aktivizuje sa imunitný systém a telo si vytvára energetické rezervy.
• Hudba napríklad zlepšuje zdravotný stav predčasne narodených detí, u ktorých urýchľuje proces zrenia centrálneho nervového systému.
• Celkovo hudba pôsobí harmonizujúco, podporuje spoluprácu mozgových hemisfér, môže byť využitá ako motivačný faktor a podľa potreby buď na aktivizáciu alebo upokojenie dieťaťa. Hudba spolu s pohybom a rytmizáciou podporuje rozvoj koordinácie, uvedomovania sa a orientácie vo vlastnej telesnej schéme. Má pozitívny vplyv na pamäťové funkcie a vývin reči.

• V domácom prostredí je možné s deťmi využívať rôzne rytmické a hudobno-pohybové hry so spevom. Známe detské pesničky spojené s pohybom môžete realizovať aj s pasívnejšími detičkami, ktorými budete asistovať. Môžete využiť rôzne pomôcky z domácnosti a vytvoriť si domácu kapelu, kde budete rytmizovať a tvoriť improvizované “hudobné dielka”.
• Poslúžia vám varešky, misky, krabice, malé plastové fľašky naplnené strukovinami a mnohé ďalšie, fantázii a kreativite sa medze nekladú. Vhodnou aktivitou na upokojenie je aj hojdanie v deke sprevádzané spevom, či brumendom. Môžete s deťmi vytvárať tanečné kreácie na reprodukovanú hudbu. Tých možností, ktoré hudba v spojení s pohybom a dotykom ponúka je naozaj veľmi veľa.

• Muzikoterapia je dostupná pre každého a z hľadiska diagnózy a veku nemá obmedzenia.

• Ergoterapia je profesia, ktorá sa prostredníctvom zmysluplného zamestnania usiluje o zachovanie a využívanie schopnosti jedinca potrebných na zvládanie bežných denných, pracovných, záujmových a rekreačných činností u osôb akéhokoľvek veku s rôznym typom postihnutia (fyzickým, zmyslovým, psychickým, mentálnym alebo sociálnym znevýhodnením). 
• Ergoterapia je samostatný liečebný odbor, ktorý tesne súvisí s fyzioterapiou.

• Ergoterapia podporuje maximálne možnú účasť jedinca v bežnom dennom živote, pričom rešpektuje jeho osobnosť a možnosti.
• Primárnym cieľom ergoterapie je umožniť ľudom vykonávať činnosti, ktoré považujú za dôležité a potrebné pre svoj život a prispeiť k zachovaniu odpovedajúcej kvality života a plnému začleneniu do spoločnosti.
• Ergoterapia podporuje maximálne možnú účasť jedinca v bežnom dennom živote, pričom rešpektuje jeho osobnosť a možnosti. Zaujíma sa o prostredie, v ktorom osoba žije a pracuje, pretože vykonávanie činností je ovplyvnené vzájomnou interakciou medzi jedincom a prostredím

Je to liečba svetlom, ktorá je metóda fyzikálnej terapie, pri ktorej pôsobí na organizmus elelektromagnetické žiarenie v rozsahu viditeľnej a neviditeľnej časti spektra (ultrafialové a infračervené svetlo). Využíva sa pri udržiavaní a podpore zdravia, liečbe ochorení a patologických stavov a pri obnovovaní stratených funkcií a schopností.

• Hmaty klasickej masáže pomáhajú udržiavať svaly v dobrej kondícii, zlepšujú prekrvenie pokožky, zlepšujú detoxikáciu organizmu a pomáhajú uvoľňovať stuhnuté a bolestivé svalstvo. Dotyk ako taký pomáha účinne zbavovať telo vnútorného napätia, preto masáž pôsobí mimoriadne pozitívne aj na psychiku.

• Oxygenoterapia je liečba kyslíka. Táto liečebná a regeneračná metóda je založená na inhalácii primeraných dávok kyslíka. Náš organizmus vďaka tejto procedúre dostane až 90 – 95 % kyslíka.
• Je určená na čiastočnú a celkovú regeneráciu organizmu na bunkovej úrovni. Dokáže vás zbaviť únavy, zlepší látkovú výmenu, posilní imunitu a telo očistí od toxínov. Po oxygenoterapii sa náš nervový systém upokojí, mozgové bunky budú zregenerované a zvýši sa koncentrácia mozgovej činnosti.

• EEG biofeedback je metóda, ktorá nám umožňuje vidieť a ovplyvňovať mozgové vlny. Ide o sebaučenie mozgu pomocou biologickej spätnej väzby, tréning, počas ktorého dostáva mozog presnú a cielenú informáciu o činnosti vĺn a vie sa naučiť, ako ich dostať do rovnováhy.
• Tréning pomocou EEG biologickej spätnej väzby je nenásilný, bezbolestný, pohodlný a hravý. Pokiaľ je prevádzaný vyškoleným biofeedback terapeutom, nie je nebezpečný, pretože nemá vedľajšie účinky. Zároveň nie je návykový a jeho efekt je dlhodobý. Biofeedback používa jednu snímaciu a dve ušné elektródy, priložené na temeno hlavy a uši, podľa oblasti, ktorú treba snímať. Jeden tréning trvá 45 minút, ideálne 2- až 3-krát týždenne, podľa rozsahu problému.
• EEG biofeedback využíva kombináciu toho podstatného, čo ľudská myseľ potrebuje. Jednou z týchto vecí je neustála aktivita, hlad po podnetoch a učení a zároveň pohodlnosť, lenivosť a snaha veci si uľahčiť. Z toho vyplýva, že mozog sa rád učí, a nielen to. Rád sa učí aj to, ako si veci uľahčiť, keď sa mu ukáže, ako na to. Mozog je totiž nesmierne plastický a učenia schopný.
• Vykonané zmeny sú trvalé, podobne ako umenie písať či čítať. Len čo sa mozog príslušné postupy a vzorce naučí, uloží si ich do pamäti a vie ich automaticky používať. Ukladanie do pamäti sa deje už pri samotnom tréningu – dlhodobá intenzívna stimulácia, tzv. potenciácia neurónov, zvyšuje intenzitu nervových prepojení a vyplavuje kyselinu ribonukleovú, ktorá zapisuje informácie v dlhodobej pamäti.

• ADD – poruche pozornosti;
• ADHD – poruche pozornosti sprevádzanej hyperaktivitou;
• ľahkých mozgových disfunkciách (porucha sústredenia, učenia, správania a pod.);
• špecifických poruchách učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia a pod.);
• problémoch s koncentráciou;
• nočnom pomočovaní;
• chronickej bolesti hlavy – migréne (neurologického pôvodu);
• syndróme nepokojných nôh;
• tikoch;
• poruchách spánku, nespavosti;
• poruchách reči;
• poruchách pamäti;
• migréne, tenzných bolestiach hlavy;
• chronickej únave;
• depresii;
• úzkostných poruchách;
• posttraumatickej stresovej poruche;
• epilepsii;
• autizme, Aspergerovom syndróme;
• zraneniach mozgu po miernom (uzavretom) úraze hlavy;
• mŕtvici;
• mozgovej obrne;
• mentálnej retardácii;

• Ako pri každom procese učenia, aj výsledky tréningu EEG biofeedback sú viditeľné postupom času, čo závisí od stupňa problému. U dospelých, ktorí netrpia žiadnymi vážnymi problémami, sa účinok často prejavuje už po prvých sedeniach, pri vážnejších diagnózach to môže byť po niekoľkých týždňoch či mesiacoch.

• Táto diagnostika sa robí na prístroji EEG Biofeedback. Tu sa cielene zameriavame na špecifické oblasti mozgu ako je senzorimotorická oblasť (centrálna) a oblasť školských zručností (parietálna). Samostatne diagnostikujeme pravú a ľavú hemisféru v týchto oblastiach, aby sme mali špešcifickejší obraz o frekvenčnej a amplitudovej aktivite. Taktiež sledujeme zvyšovanie a znižovanie amplitúdy, zrýchľovanie a spomaľovanie rytmu. 
• To všetko nám pomôže lepšie pochopiť symptomatiku s ktorou dieťa prichádza na vyšetrenie a ukáže nám to, na čo ďalšie sa máme v komplexnej diagnostike ešte zamerať. Či už je to neuromotorika, neurosenzorika, emocionalita a podobne. 

• Dieťa dostane na hlavu jednu elektródu a na uši dve. Podľa veku potom laborant testuje rôzne stavy dieťaťa. Do 6 rokov dieťa pozerá rozprávku najprv len obraz, potom len zvuk a nakoniec aj obraz aj zvuk. To samostatne na pravej a na ľavej hemisfére. Do 6 rokov sa testuje len centrálna – neurosenzomotorická oblasť. Po 6 roku veku sa testuje u dieťaťa stav pri zavretých očiach pri voľnej pozornosti a pri zameranej pozornosti. Tak isto na pravej a na ľavej hemisfére samostatne.

• Zátažové (psychologické) EEG je klasicky vykonávané EEG, kde sú okrem testovania bežného natívu, hyperventilácie a fotostimulácie vykonávané aj k veku príslušné záťažové testy zamerané primárne na testovanie pamäte, laterality, porozumenia, kognitívnych zručností, exekučných schopností, sluchovej a zrakovej pamäte a komunikácie medzi mozgovými hemisférami.
• Týmito testami sledujeme ako sa mozog správa v záťažových situáciách, čo sa pri danej činnosti deje s mozgovou frekvenciou a príslušnými amplitúdami (zrelosť, frekvenčné pásma, výška amplitúd) a aká je vyhranenosť laterality hemisfér. Toto poznanie je z psychologického hľadiska veľmi prínosné, nakoľko na jeho základe vieme lepšie porozumieť diagnostickému obrazu klienta, a tým pádom aj kvalitnejšiemu nastaveniu terapeutického procesu.
• Takéto záťažové EEG musí byť vyhodnotené neuropsychológom, ktorý vie posúdiť ako sa neurologický obraz odráža na psychomotorickom vývine klienta. Záznamy sú vyhodnocované neurológom.

• Taktilné vnímanie je vnímanie hmatom a umožňuje nám bezprostredne vnímanie reality.
• Kinestetické vnímanie je vnímanie vlastných pohybových pocitov. Vzniká na základe trenia kĺbových plôch, svalového napätia, šliach. Aby dokázal mozog prijímať jednotlivé zmyslové informácie a bol schopný ich integrovať v jeden celok musí byť schopný senzorickej integrácie. Senzorická integrácia je dôležitá pre celkove vnímanie sveta, učenie a taktiež významným spôsobom ovplyvňuje sociálne správanie. 
• Senzorická integrácia zahŕňa 3 systémy: 1. Vestibulárny systém (rovnováha, závisí na ňom pozornosť, bdelosť, integrácia oboch strán tela, motorické plánovanie, vnímanie svojho tela, gravitačná istota, pohyb očí, držanie tela, svalový tonus), 2. Proprioceptívny systém (systém na hĺbkové vnímanie svojho tela, závisí na ňom držanie tela, motorická koordinácia, telesná schéma, schopnosť odhadnúť silu, odhad vzdialenosti, ťah a tlak), 3. Taktilný systém (systém zaoberajúci sa hmatom na ktorom závisí vnímanie svojho tela, motorické plánovanie, emočná stabilita, sebaobsluha, písanie, kreslenie, jemnomotorické aktivity a sociálne interakcie).

• Poznávanie predmetov hmatom;
• Rozlišovanie rôzne, drsných povrchov;
• Poznávanie písmen a číslic hmatom;
• Orientácia na vlastnom tele;
• Opakovanie pohybov;
• Vnímanie vlastného tela;

• Je to schopnosť mozgu prijímať jednotlivé zmyslové informácie a integrovať ich v jeden celok. Tento proces je veľmi dôležitý pre celkové vnímanie sveta, učenie a taktiež výrazným spôsobom ovplyvňuje sociálne správanie. Koncept senzorickej integrácie podľa Jean Ayres sa orientuje na diagnostiku a terapiu vestibulárneho, proprioceptívneho a taktilného systému. Pri správnom používaní pojmu „senzorická integrácia“ by sme teda vždy mali uvažovať iba o týchto troch zmyslových systémoch.
• Vestibulárny systém zahŕňa prvky ako pozornosť, aktivácia, bdelosť, integrácia oboch strán tela, motorické plánovanie, vnímanie svojho tela, gravitačná istota, pohyb očí – súvis s čítaním, držanie tela, posturálna kontrola, svalový tonus či rovnováha;
• Proprioceptívny systém sa dá chápať ako hĺbkové vnímanie svojho telala - zahŕňa prvky ako držanie tela, rovnováha, motorická koordinácia, telesná schéma, schopnosť odhadnúť silu, schopnosť odhadnúť vzdialenosť, ťah a tlak;
• Taktilný systém (tzv. hmatový systém) zahŕňa vnímanie tela, motorické plánovanie, emočnú stabilitu, sebaobslužné činnosti, písanie, kreslenie, jemnomotorické aktivity či sociálne interakcie;

• Ide o také poruchy zmyslových systémov, ktorých príčina je na tzv. centrálnej úrovni. Poškodený teda nie je samotný zmyslový orgán, ale niektoré mozgové štruktúry, ktoré zabezpečujú prenos zmyslovej informácie. Tieto poruchy sa prejavujú rôzne v závislosti od samotného zmyslového systému.
• Vo všeobecnosti ide o precitlivenosť (hypersenzitivita), oslabenú citlivosť (hyposenzitivita), alebo zvýšenú potrebu vyhľadávať zmyslové podnety(seeking).

• Terapeutický prístup v koncepte senzorickej integrácie vyvinula v 70. rokoch Anna Jean Ayres (1920 – 1988). Ide o základný model v rámci senzorickej integrácie. Dieťaťu sú cielene podávané zmyslové podnety, čím si môže postupne vytvárať a formovať jednotlivé adaptívne odpovede.
• Centrálna nervová sústava pracuje ako počítač. Prostredníctvom našich zmyslov získava údaje vďaka tomu, čo vidíme, počujeme, cítime, ochutnávame, voniame, a prostredníctvom pohybu dostáva aj informáciu o zemskej príťažlivosti. Ak mozog netriedi a nezoraďuje informácie správne, dieťa môže mať problémy s koncentráciou, učením, pohybom alebo komunikáciou s inými ľuďmi alebo prostredím.
• Deti, ktoré nedokážu využiť a spracovať senzorické podnety, často trpia poruchami senzorickej integrácie. Majú problémy spracovať, roztriediť a poradiť si s informáciami prichádzajúcimi zo zmyslových orgánov, ktoré bombardujú ich myseľ. Nedokážu vykonať mnohé úlohy v procese výučby a chápať každodenné úlohy.
• Na základe terapeutických sedení sa dieťa začne učiť integrovať všetky zmysly. Ak stimuly budú vedieť vplávať do mozgu organizovaným a integrovaným spôsobom, mozog ich bude môcť využiť na formovanie percepcie, správania a učenia sa.

• Terapia senzorickej integrácie sa uskutočňuje v upravenom prostredí, ktoré dieťa stimuluje k pohybu a k aktivite. V tomto prostredí (miestnosť pre senzorickú integráciu) sa nachádzajú rôzne typy hojdačiek, závesných sietí alebo vakov. Okrem toho v ňom možno nájsť rôzne prekážky, naklonené roviny, duté valce, pojazdné dosky, záťažové pomôcky, predmety s rôznymi textúrami a iné. Prostredie je zároveň bezpečné.
• V terapii senzorickej integrácie existuje rovnováha medzi slobodou dieťaťa a štruktúrou terapie. Všetko prebieha prostredníctvom hry. Pri terapii sa snažíme pôsobiť najmä na vestibulárne, proprioceptívne a taktilné vnímanie.

• nereaguje na inštrukcie
• pasivita, letargia, zasnenosť
• potreba dotýkať sa predmetov alebo ľudí
• nerešpektovanie osobného priestoru druhých ľudí
• vysoký prah bolesti
• neposednosť, beh, búchanie, narážanie do predmetov
• lozenie, šplhanie, skákanie z výšky
• neschopnosť odhadnúť nebezpečenstvo

• intolerancia jasných svetiel alebo niektorých zvukov
• neochota zapájať sa do pohybových aktivít (zo strachu)
• intolerancia na niektoré druhy oblečenia
• vyhýbanie sa dotykom, skupinovým aktivitám
• odmietanie konzumácie určitých druhov jedál
• vyhýbanie sa situáciám, kde pôsobí viac podnetov (prestávky v škole, školské akcie, výlety)
• záchvaty zúrivosti
• problémy pri státí v rade
• odmietanie niektorých výtvarných aktivít a tvorivých činností

• ťažkosti v oblasti motorických zručností
• neobratnosť/nešikovnosť
• ťažkosti s čítaním, písaním, počítaním
• neprimeraný odhad sily
• neprimerané zaobchádzanie s predmetmi/hračkami

• Áno. Spočiatku sa senzomotorický rozvoj dá vykonávať aj v domácom prostredí stimuláciou s jednotlivými terapeutickými pomôckami, pri zvýšenom riziku zaostávania hrubomotorického vývinu, precitlivelosti alebo naopak zníženej citlivosti na dotyk treba vyhľadať odbornú pomoc 

• TSMT je terapia založená na senzomotorickom teste, pomocou ktorej zistíme, či za príznakmi stojí nezrelosť nervovej sústavy alebo sú psychického pôvodu. Pomocou testu sa dá v percentách vyčísliť a tak presne zistiť zrelosť jednotlivých oblastí (nervového systému, oblasť motoriky, vnímanie telesnej schémy, taktilnej oblasti, vnímanie rytmu, rovnováhy, atď.) vďaka čomu vieme presne nastaviť stimulačnú senzomotorickú terapiu.
• Terapiu používame najmä u detí s oneskoreným vývinom reči a/alebo motoriky, u detí s poruchami autistického spektra, s poruchami správania, a u detí s ADHD.
• Terapia TSMT je podobne stavaná ako AYRES terapia.

• Menej náročné, terapia využíva danosti dieťaťa, k terapii sú potrebné, deky, závesný vak, trampolína, lopty rôznych veľkostí, skateboard a hračky z domáceho prostredia dieťaťa.

• Je to metóda, ktorá sa spája s menom Dr. Guy Berarda (francúzky otolaringológ).

• Táto metóda účinne pomáha: pri špecifických vývojových poruchách učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia), pri oneskorenom vývine reči, pri poruchách auditívneho vnímania a porozumenia reči, pri zlepšení sluchovej pamäti, pri poruchách správania a pozornosti (ADHD, ADD), na zmiernenie sluchovej hypersenzitivity, pri pervazívnej vývinovej poruche, pri úzkostných a depresívnych stavoch

• Zdravý sluchový orgán a dobré sluchové vnímanie sú základom spracovania zvukových podnetov prichádzajúcich z vonkajšieho prostredia. Pri správne pracujúcom sluchovom orgáne, prebieha spracovanie vnemov z okolia na viacerých úrovniach nervového systému. Ak sa naruší, ktorýkoľvek bod v systéme, vplýva to i na schopnosti a  vývojdieťaťa. Ak dieťa nepočuje dobre (ak dochádza k nesprávnemu auditívnemu spracovaniu), nemôže správne reprodukovať reč a to znamená, že nedokáže ani správne reagovať. AIT/FST je metóda, ktorá spôsobuje zlepšenie sluchových mechanizmov a odstránenie prekážok vo vývoji sluchového spracovania podnetov. Základom metódy je počúvanie elektronicky modulovanej hudby počas 10 dní pomocou prístroja Porta FST. Hlavným princípom tréningu je „sluchová gymnastika“, „masáž“ sluchového mechanizmu. Pri počúvaní elektronicky modulovanej hudby (striedanie nízkych a vysokých frekvencií v hudbe) ucho odpovedá na toto striedanie (prepínací signál) zlepšením funkcie. Pomocou tohoto sluchového tréningu dochádza k stimulácii nielen vnútorných svalov a nervov v uchu, ale i celej sluchovej dráhy až po príslušné mozgové centrá.

• zlepšenie slovnej zásoby, výslovnosti, komunikačných schopností
• zlepšenie pozornosti
• zlepšenie sociálnych zručností
• zníženie sluchovej citlivosti
• zníženie hypersenzitivity – všeobecne
• zníženie hyperaktivity
• kľudnejšie správanie, znížená podráždenosť, impulzivita, lepšia nálada
• lepšia koordinácia pohybov, rovnováha
• zlepšenie grafomotorických zručností
• zlepšený tinitus

• HANDLE, celým názvom Holistic Approach to NeuroDevelopment and Learning Efficiency ) je jemný neurovývojový prístup, ktorý hľadá skryté príčiny neurovývojových ťažkostí. Je vytvorený ako nástroj na to, aby rodina mohla doma pomôcť dieťaťu alebo dospelému zlepšiť funkcie nervového systému a podporiť proces učenia v akomkoľvek veku.
• HANDLE je možné využiť aj v škole alebo pri individuálnych terapiách.
• HANDLE prístup vychádza z predpokladu, že systém v strese nefunguje efektívne a stavia na zásadách, že menej je viac a pomalšie je rýchlejšie.

• Cieľom HANDLE prístupu je podporiť organizáciu neurovývojových systémov, obmedziť stres a preťaženie - vytvoriť tak pripravenosť k učeniu a zlepšiť kvalitu života.
• Neurovývojové systémy (zmyslové vnímanie, vestibulárny systém, propriocepcie, svalový tonus, kinestetická pamäť, interhemisférická integrácia a ďalšie) vytvárajú hierarchickú štruktúru, v ktorej sa jednotlivé časti navzájom ovplyvňujú a sú na sebe závislé. Ak jedna časť tejto štruktúry nefunguje efektívne, môže to ovplyvniť fungovanie ďalších častí a tiež celej štruktúry.
• Celú túto štruktúru môžeme prirovnať k ovocnému stromu, ktorý potrebuje stabilitu a zdravé korene, pevný kmeň a konáre a dostatok vody, výživy a slnko, aby mal veľkú úrodu a niesol zdravé ovocie. Ovocím, ktoré prináša náš nervový systém sú naše schopnosti učiť sa novým veciam, ako sú napríklad reč, koordinovaný pohyb, čítanie, písanie, ale tiež schopnosť ovládať svoje emócie, zvládať zmeny, sústrediť sa a podobne.
• Oslabenie organizácie a integrácie jednotlivých neurovývojových systémov môže byť príčinou ťažkostí, ktoré sa navonok prejavujú ako porucha sústredenia, hyperaktivita, ťažkosti s jemnou i hrubou motorikou, poruchy učenia a správania, ťažkosti v komunikácii a sociálnej interakcii atď.

• HANDLE prístup pomocou rytmických, pohybových a herných aktivít a vhodnej životosprávy podporuje organizáciu neurovývojových systémov, zlepšuje ich funkciu a tým ovplyvňuje celkovo proces učenia, prežívanie a uľahčuje dieťaťu každodenné fungovanie s väčšou ľahkosťou.
• Neoddeliteľnou súčasťou HANDLE programu je spôsob komunikácie a štýl interakcie, ktorý je dobré využívať tak pri vykonávaní HANDLE aktivít, ako aj v priebehu dňa.
• HANDLE program je veľmi individuálny - niekto začína s programom, v ktorom má iba 1 alebo 2 aktivity, niekto môže mať na začiatku 4 alebo 5 aktivít. Tieto aktivity vykonáva dieťa samo alebo s pomocou rodičov každý deň po dobu minimálne 6 mesiacov. Je dobré, aby rodina mala k dispozícii 30 minút denne. Program môže byť rozdelený na niekoľko častí počas dňa. Program je upravovaný počas konzultácií, ktoré môžu prebiehať osobne alebo online a bývajú raz za 4-6 týždňov.
• Pri vykonávaní aktivít je dôležité vnímať reakcie nervového systému, aby nedochádzalo k jeho prestimulovaniu (preťaženiu) a ku stresovej reakcii.

• Lokomat je robotický prístroj určený k nácviku chôdze. Používa sa na liečbu pacientov so zníženou hybnosťou, a to takých, ktorí majú tento stav spôsobený následkom úrazu alebo sa jedná o vrodené / popôrodné ochorenie (napr. Detská mozgová obrna).

• pre deti i dospelých
• pre neurologických pacientov
• pre ľudí s detskou mozgovou obrnou (DMO)
• pre ľudí po cievnej mozgovej príhode
• pre ľudí so sklerózou
• pre ľudí po úrazoch hlavy
• pre ľudí po úrazoch chrbtice

• Súčasťou Lokomatu sú robotické ortézy, pohyblivý chodník, závesný systém a počítač s monitorom, ktoré spoločne predstavujú ideálny prostriedok na zlepšenie kvality pacientovej chôdze.
• Súčasťou sú tiež robotické ortézy. Tie vedú pacientove kroky a zaisťujú prirodzený pohyb dolných končatín – obsahujú senzory, ktoré do počítača vysielají informácie o sile, presnosti a rozsahu pohybu a umožňujú  prehrať pohyb pacienta na monitore ako súčasť virtuálnej reality.
• Počítač okrem ilustrácii pohybov zaznamenáva výsledky pacienta a objektívne och porovnáva, ako aj hodnotí silu dolných končatín.
• Pohyblivý chodník motivuje pacienta k prirodzenej chôdzi a závesný systém dynamicky odľahčuje pacienta (dá sa nastaviť individuálne podľa zaťaženia).

• Je to  jedinečný komplexný prístup k liečbe pacientov s detskou mozgovou obrnou, následkami kraniocerebrálnych a spinálnych poranení, následkami porúch cerebrálneho a spinálneho prekrvenia, degeneratívnych ochorení nervového systému, organických lézií nervového systému, ako aj degeneratívnych ochorení chrbtice (osteochondróza) a kĺbov, následkami ortopedických operácií veľkých kĺbov.
• Systém intenzívnej neurorehabilitácie je založený na komplexnom, dôslednom a nepretržitom zapojení pacienta do rehabilitačného procesu všestrannými metódami. ​Každá z aplikovaných metód vytvára pacientovi podmienky pre lepšie a kvalitnejšie vnímanie ďalšej liečby. Takým spôsobom sa vytvára synergická rehabilitačná špirála, ktorá umožňuje pacientovi s každým ďalším závitom získať nové alebo zlepšiť už existujúce funkčné pohybové a duševné stavy (stereotypy). Takýto systém je pre pacienta akousi matricou na dosiahnutie maximálneho účinku a efektívnosti s využitím svetovo uznávaných metód obnovovacej liečby.

• Rehabilitačné cvičenia sú aktívne alebo pasívne cvičenia, vykonávané spolu so skupinou fyzioterapeutov, ktoré majú určité ciele (napríklad, zlepšiť svalový tonus a silu, zlepšiť vnímanie vlastného tela v priestore, tréning udržania rovnováhy a koordinácie, odstránenie mimovoľných pohybov a atď.).
•  Na dosiahnutie stanovených cieľov využívajú fyzioterapeuti širokú škálu regeneračných liečebných techník.

• Metóda PNF;
• Kabátová metóda;
• Tieto metódy využívajú funkčnú podporu záťažového obleku (TheraSuit, Adeli, Regent a iné...).
• Základné princípy metódy spočívajú v použití akcentovaných proprioceptívnych impulzov s postupným zvyšovaním odporu, čo umožňuje vykonávať koordinované pohyby v požadovanom rozsahu. Použitie rôznych proprioceptívnych stimulov spoločne s vôľovým úsilím pacienta poskytujú silnejšiu svalovú kontrakciu, než tie, ktoré sú spôsobené iba vôľovým úsilím.

• Hlavným faktorom uľahčujúcim kontrakciu paretického svalu je jeho predošlé rozťahovanie. Podstata „neuromotorickej svalovej úľavy“ teda spočíva v maximálnom podráždení periférií (extero- a proprioceptorov) a rôznych oblastí mozgovej kôry, aby sa dosiahla silná koncentrácia podráždenia v poškodenej oblasti. Viackrát opakovaný pohyb môže podľa princípu kompenzácie viesť k vytvoreniu nových pohybových spojení alebo k obnoveniu vodivosti nervov.
• Podstata metódy dynamickej proprioceptívnej korekcie s použitím záťažového obleku spočíva v obnovení narušených funkcií motorického centra mozgu pomocou určenej korekcie držania tela a pohybov. Maximálne budenie proprioceptorov sa dosahuje pomocou odporovej sily elastických prvkov záťažového obleku.
• To všetko vedie k odstráneniu existujúcich patologických stereotypov a k vytvoreniu nových normalizovaných reflexných spojení, ktoré riadia pohyb a reč. Výnimočnosť terapeutického účinku s použitím záťažového obleku spočíva vo vyváženej aktivite podpornej, ortéznej zložky a aktívnej elastickej zložky, ktorá je v podstate dynamickou ortézou pre celé telo pacienta.

• zmiernenie patologických reflexov pomocou zmeny svalového tonusu a zlepšením pohyblivosti kĺbov;
• jednorazová korekcia polohy tela,  aktivácia a normalizácia prúdu proprioceptívnej impulzácie;
• zmena podmienok činnosti mozgových centier, ktoré riadia pohyby, vytvorenie zdravého stereotypu;
• normalizácia svalového tonusu;
• prekonanie slabosti (hypotrofie) určitých svalových skupín;
• vznik a stimulácia reakcií udržania rovnováhy a koordinácie;
•  zlepšenie propriocepcie a hmatových vnemov;
• celkové zlepšenie opornej funkcie končatín, ale aj ich jednotlivých segmentov;
•  zlepšenie funkcií kardiovaskulárneho, dýchacieho a iných systémov organizmu;
• stimulácia senzorického a rečového vývoja;

• Bazálna stimulácia je metóda komplexného pôsobenia intenzívnymi impulzmi, ktoré prerazia cestu cez obmedzenia pacienta, s cieľom pomôcť pacientovi uvedomiť si svoje vlastné telo. Základ tejto metódy tvorí koncept úzkej interakcie pohybu, vnímania a komunikácie.

• Je jednou z najúčinnejších metód regeneračnej liečby u pacientov s miernou alebo ľahkou parézou rúk v skorom, neskorom a dokonca reziduálnom období zotavenia, to znamená aj v prípade mŕtvici viac ako rok po príhode. Táto metóda založená na prekonávaní fenoménu „naučil sa nepoužívať“ (paretickú končatinu) a aplikuje sa  znehybnením zdravej ruky a trénovaním cielených cvičení postihnutou rukou.
• Fixácia zdravej ruky sa vykonáva nanesením longuette s pomocou špeciálnej rukavice alebo obväzu. Avšak CI terapia sa neobmedzuje iba na znehybnenie zdravej ruky.
• Kľúčom k účinnosti tejto metódy je denný tréning paretickej končatiny.

• Je to koncept cielenej premeny neurologických funkcií. Špecializovaná stimulácia „každodenných schopností“ v multifaktoriálnom prostredí a vzájomná podpora pri dosahovaní stanoveného cieľa.

• Je to cieľavedomý tréning pacienta analyzovať a zohľadňovať vlastnosti podporného a pohybového aparátu.

Termo-kontrastná terapia je striedavé lokálne aplikovanie horúcich a studených prvkov s cieľom stimulovať krvný obeh, zintenzívniť metabolické a trofické procesy a zlepšiť adaptačné schopnosti tkanív.

• Masáž je použitie (a využitie) rôznych techník klasickej, segmentovanej a periosteálnej masáže v kombinácii s bodovou a lymfodrenážnou technikou, berúc do úvahy individuálne charakteristiky stavu pacienta.
• Masáž podporuje normalizáciu svalového tonusu a turgoru kože, zlepšenie lymfatického a krvného obehu, stimuláciu funkcie potných a mazových žliaz, zlepšenie metabolizmu a trofíky tkanív.

• Osteopatia, chiropraktika, kraniosakrálna terapia, myofasciálne uvoľnenie je použitie špeciálnych techník a metód za účelom odstránenia funkčných blokád, ktoré sú sprevádzané obmedzením pohyblivosti kĺbov chrbtice a končatín.
• Takýmto spôsobom sa dosiahne mobilizácia (zlepšenie rozsahu pohyblivosti) a fyziologické postavenie kĺbov.

Bahno sa čiastnočne aplikuje na rôzne časti tela. Liečivé bahno prichádza do styku na miestach, kde sa dotýka pokožky a má tepelný a protizápalový účinok na tkanivá.

• Je to vykonávanie špeciálnych fyzických cvičení vo vodnom prostredí s pomocou skupiny fyzioterapeutov-inštruktorov a použitím rôznych pomôcok. Hydrokinezioterapia je jednou z hlavných zložiek nášho rehabilitačného systému, zvyšuje jeho účinnosť, urýchľuje procesy regenerácie tkanív, krvného a lymfatického obehu, metabolizmu a obnovuje pohyblivosť a amplitúdu pohybov končatín.
• Hydrokinezioterapia je kombináciou účinku zo silového tréningu a liečivej vody.

• Pri vykonávaní takýchto cvikov vo vodnom prostredí sa výrazne znižuje axiálne zaťaženie, ako aj celková telesná hmotnosť, a vykonávanie akýchkoľvek pohybov je jednoduchšie. Podporná sila vody umožňuje našim pacientom vykonávať také cvičenia, ktoré by pri bežných podmienkach neboli schopní vykonať.
• Cvičenia prebiehajú v teplej vode, čo prispieva k dodatočnému uvoľneniu a zlepšuje trofiku svalov. Pacient nepociťuje napätie, stuhnutosť a bolesť, ktoré rušia priebeh tréningu a zároveň dochádza k nepretržitej snahe pacienta prekonať odpor vody.
• Tím fyzioterapeutov má možnosť zvýšiť fyzickú záťaž, aby dosiahol pre pacienta výraznejší tréningový efekt.

• Voda vyvíja tlak na podkožné žilové riečisko, čím stimuluje periférny krvný obeh. Z tkanív sa vylučuje nadbytočná tekutina, zmenšujú sa opuchy a aktivuje sa činnosť kardiovaskulárneho systému. V hĺbke vody sa zvyšuje záťaž na dýchacie svaly, ktoré sa pravidelným tréningom rozvíjajú a posilňujú. U pacientov sa zvyšuje vitálna kapacita pľúc, čo má priaznivý vplyv na prísun kyslíka do všetkých tkanív, vedie k zrýchleniu metabolizmu a stimulácii funkcií imunitného systému.

• Je kombináciou techník izolovaného odľahčenia telesnej hmotnosti pacienta pomocou rôznych elastických závesov a protizávaží v závesných systémoch.
• Za týchto okolností existuje jedinečná príležitosť zvoliť si cvičenie na aktiváciu svalového korzetu, stabilizáciu alebo mobilizáciu jednotlivých končatín a kĺbov, podrobné precvičenie každej časti chrbtice a zlepšenie pružnosti svalov a šliach.
• Takéto zaťaženie umožňuje vytvoriť pre pacienta stav úplnej absencie bolestivých pocitov. Súčasne sa obnovuje a zlepšuje pohybová aktivita pomocou intenzívnej stimulácie nervového systému, t.j. neuromuskulárnej aktivácie.

• Precvičujú sa svaly-stabilizátory celého tela; výrazne sa zlepšuje kontrola nad svojim telom (koordinácia); zvyšuje sa svalová sila a vytrvalosť nepracujúcich alebo nesprávne pracujúcich „slabších skupín“.  Uvoľnenie svalov preťažených gravitáciou a nútené zapojenie do práce „spiacich“ svalových skupín spôsobuje záťaž proti tiažovej sile, čím sa eliminuje funkčná lokomočná nerovnováha a obnovuje sa správna biomechanika pohybu.

• Akupunktúra alebo elektropunktúra.
• Je to využitie vplyvu na biologicky aktívne body s cieľom napraviť somatické a vegetatívne poruchy, normalizovať svalový tonus a uvoľniť myofasciálne spúšťacie body.

• Magnetoterapia je neinvazívna liečebná metóda, založená na použití nízkofrekvenčného pulzujúceho magnetického poľa. Elektromagnetická indukcia poľa spôsobuje biologický účinok v tkanivách - zmiernenie bolesti, uvoľnenie svalov, ciev, zvyšuje metabolizmus a urýchľuje proces hojenia.

Laserová terapia je neinvazívna liečebná metóda, založená na aplikácii koherentného polarizovaného monochromatického svetla vo forme laserového lúča nízkej intenzity. V prvom rade má biostimulačný účinok a tiež zlepšuje regeneračný proces, má protizápalový a analgetický efekt založený na indukovaných fotochemických reakciách.

• Ultrazvuková terapia je neinvazívna terapeutická metóda, ktorá využíva mechanickú energiu pozdĺžnych vĺn, ktorá hlboko preniká do mäkkého tkanivá človeka. Je hlavne určená na uvoľnenie svalov a spojivového tkaniva, zvýšenie lokálneho prekrvenia a zmenšenie opuchov, čo vedie k urýchleniu procesu regenerácie.

• Sú to cvičenia na vibračnej plošine s cieľom harmonizovať reguláciu svalového tonusu, vypracovať pevnú podporu končatín a znížiť závažnosť ďalších neurologických príznakov.

Lokopedická terapia sa zameriava na korekciu narušenej komunikačnej zručnosti (gestá, reč, porozumenie), hlasu, príjmu potravy, prehĺtania, dýchania a oromotorických zručností.  S použitím rôznych manuálnych techník a metodík orofaciálnej a intraorálnej stimulácie a špeciálnych pomôcok.

• Poruchy príjmu potravy, dysfágia (poruchy prehĺtania)
• Myofunkčné poruchy a narušené svalové napätie
• Orofaciálne anomálie, rázštepy podnebia a pier
• Oneskorený alebo narušený psychomotorický vývin
• Symptomatické poruchy reči, poruchy hlasu
• Získané poruchy reči (pri NCMP, Kraniotraumách a ComaVigile)
• Získané narušenie v kognitívnych a oromotorických schopnostiach
• Pervazívne vývinové poruchy

• Orofaciálna terapia normalizuje tonus artikulačného svalstva, schopnosť ovládať slinotok, svalstvo jazyka a pier, bukofaciálnej oblasti čo primárne prispieva k zlepšeniu pohyblivosti v danej oblasti a sekundárne k výslovnosti hlások, slabík ako i k zlepšeniu príjmu potravy.

• Ayres Sensory Integration (ASI) – predstavuje prísne určený a jasne štruktúrovaný špecifický tréning narušených senzorických funkcií v špeciálne organizovanom terapeutickom prostredí, ktorý zabezpečuje rozvoj potrebných psychomotorických schopností, zlepšenie koncentrácie pozornosti, sociálnu adaptáciu a integráciu. 
• Zahŕňa metodiku na hodnotenie úrovne rozvoja tejto oblasti a súbor cvičení, ktoré sa používajú pri práci s pacientom. Metóda senzorickej integrácie uplatňuje stimuláciu funkcií zmyslových orgánov v podmienkach koordinácie rôznych zmyslových systémov.
• Cieľom je kompenzovať poškodenia a poruchy senzorickej integrácie dieťaťa. Cvičenia senzorickej integrácie majú hlavne charakter pohybovej činnosti zameranej na stimuláciu zmyslov. Sú prispôsobené vývojovej úrovni dieťaťa a uskutočňujú sa formou „učenie hrou“. Dieťa je vedené k určitým činnostiam, ktoré sú schopné uvoľniť a vyprovokovať príslušné zmyslové reakcie.

• Ergoterapia ruky je nenahraditeľnou súčasťou nášho programu, pretože oblasť mozgovej kôry zodpovedná za pohyb ruky a prstov, zaberá v porovnaní s ostatnými časťami tela prekvapivo veľkú plochu. To poukazuje na obrovskú dôležitosť funkcie ruky v našom každodennom živote.
• Cieľom metódy je formovať a zlepšovať funkčný stav horných končatín a dlaní rúk v dôsledku koordinovaného pôsobenia nervového, svalového a kostrového systému v kombinácii s vizuálnym systémom (vizuálnou koncentráciou, zameraním pozornosti).

• Skorý nástup na rehabilitačný program a jeho pravidelná metodická implementácia vedie k stimulácii kompenzačných schopností tela a aktivácii plasticity mozgu. Takto sa regeneruje nový funkčný stav pacienta, ktorý je schopný zabrániť hlbokému postihnutiu, umožňuje človeku prispôsobiť sa životu v nových podmienkach a maximálne sa prispôsobiť aktívnemu spoločenskému životu, dokonca aj s obmedzenými fyzickými možnosťami.

• Redcord Workstation Professional so systémom Triple Traverse System a Redcord AXIS System ponúka širokú škálu ošetrení Neurac vrátane zavesenia celého tela. Technika Neurac využíva neuromuskulárnu stimuláciu na obnovenie optimálnych a bezbolestných pohybov. Redcord, ktorý je fyzioterapeutmi skúmaný, vyvíjaný a používaný už viac ako dve desaťročia, sa v programoch AXIS používa na pokrytie čo najširšej škály rehabilitácií.

• Pragma je multifunkčné rehabilitačné zariadenie.
• Tvorcom rehabilitačného systému Pragma je G. M. Kowalski, jeho metóda sa dlhé roky používa v profesionálnych lekárskych inštitúciách.
• Pri cvičení sa elastoméry používajú na podporu pohybu zapojených svalov alebo na ich namáhanie. Vďaka svojim vlastnostiam umožňujú elastoméry pohyby vo všetkých osiach a umožňujú tak plynulú výmenu tela.