Prihlásiť sa
Registrovať
Včasná intervencia (0-7 rokov)
v sekcii poradňa
Všeobecné zásady stimulačného programu pre deti do 2 rokov.
- okolie so živými farbami, radostná atmosféram, láskyplné prihováranie sa dieťaťu
- zo začiatku po dobu niekoľkých dní by sa malo uskutočňovať len jedno cvičenie
- zvolené cvičenie by malo trvať len niekoľko minút, ale uskutočňovať ho viackrát denne po dobu niekoľkých týždňov
- cvičenie prispôsobiť časovému rytmu dieťaťa, vhodné je zaradiť ho po spánku, viaceré je možné vykonávať pri prebaľovaní, obliekaní, kúpaní
- zabrániť podľa možností všetkému, čo by mohlo vyvolať strach, úzkosť, odpor dieťaťa
- všetky podnety na stimuláciu by mali byť pre dieťa príjemné (žiadna príliš hlasná hudbu, krik, oslňujúce svetlo a pod)
- voliť primeranú mieru a dĺžku stimulácie
- zamedziť rušivým vplyvom z vonkajšieho prostredia (zapnutá TV, hluk z vonku, telefón...)
- na začiatku uskutočňovať cvičenie len s jedným predmetom, ktorý si dieťa obľúbilo
- voliť vhodné predmety z hľadiska veľkosti, farby, tvaru
- pri dlhšie trvajúcich prejavoch nevôle cvičenie prerušiť
- nevzdávať sa, aj keď po viacnásobnom opakovaní nie je u dieťaťa viditeľná žiadna reakcia
- veľa cvičení je potrebné zo začiatku vykonávať aktívne zo strany matky (pohyby končatín, ...) a postupne upúšťať od pomoci a následného vedenia
- reagovať na každý aj ten najmenší úspech, posilniť prostredníctvom odmeny (pohladkanie, pritúlenie, pochvalou, výrazom radosti u matky)
- to čo sa stimuláciou dosiahne je potrebné trvalo opakovať
- po čase je potrebné cvičenia striedať, dbať na stupňovanie náročnosti
- zo začiatku je vhodné uskutočňovať cvičenie jednou osobou, neskôr je možné aj iná osoba
- vytvoriť dostatok časového priestoru pre spracovanie vnemu, počkať na reakciu dieťaťa, umožniť dieťaťa aj zaoberať sa sebou samým
- k odporúčaným cvičeniam je možné doplniť aj svoje vlastné
Zdroj: Verifikovala PhDr. Ingrid Orešanská - špeciálny pedagóg (somatopéd)
Zoznam cvičení pre stimuláciu hmatu a dotyku.
- dieťa pri pritúlení jemne hladkať po jednotlivých častiach tela
- telo zľahka utierať froté uterákom, ľahko poklopkávať prstami, jemne štipkať,
- hladkať telo pomocou rôznych materiálov- jemné, drsné, hladké, studené, , pierko, kefka a pod.
- mäkkú plyšovú hračku jemne hladkať rukou, nohou dieťatka
- zavesiť do postieľky hračku tak, aby dieťa mohlo do nej náhodne narážať nohami
- vyvolávať vnímanie tepla a chladu- jemne masírovať nahriatou plienkou alebo gelovým sáčkom, ktorý je ohriaty alebo studený
- rôznymi časťami tela pri zdvihnutí hore na ruky narážať do vecí okolo seba
- nechať naťahovať nohy alebo ruky smerom k stene, dotýkať sa, odrážať sa od prekážky
- pri kúpaní nechať omývať nohy a ruky teplou vodou, osprchovať niektoré časti tela, nechať tiecť vodu na telo, ruky, nohy vo vode masírovať kefkou
- fúkať na rôzne časti tela, štekliť na rôznych častiach tela
- nechať sa dotýkať ústami tváre matky
- nechať sa dotýkať nohami, rukami tváre matky
- pripevniť na ruky alebo nohy dve hrkálky a nechať zaznievať
- sypať krupicu na ruky, nohy, prikrývať nohy dieťaťa pieskom
- nechať dieťa ležať, plaziť sa, prevaľovať sa na rôznych povrchoch
Zdroj: Verifikovala PhDr. Ingrid Orešanská - špeciálny pedagóg (somatopéd)
Zoznam cvičení pre rozvoj citu pre polohu a pohyb.
- položiť dieťa do polohy na bruchu a na chrbte
- kolísať dieťa na rukách, kolísať v deke
- obidve nohy, ruky ohýbať, vystierať,
- zdvíhať dieťa do vzduchu a nechať ho klesať dolu
- hrať sa s dieťaťom na kolenách, položiť na stôl obľúbený predmet, otočiť sa s dieťaťom a sledovať, či sa bude chcieť znovu obrátiť
- postupne sa približovať a vzďaľovať od dieťaťa
- s dieťaťom na rukách tancovať podľa hudby
Zdroj: Verifikovala PhDr. Ingrid Orešanská - špeciálny pedagóg (somatopéd)
Zoznam cvičení pre stimuláciu zraku.
- zavesiť nad postieľku pohyblivý ľahký predmet, alebo farebné papierové prúžky, ktoré sa pohybujú vo vánku vzduchu
- niekoľkokrát vypnúť a zapnúť osvetlenie priestoru
- položiť dieťa na žiarivo farebné prestieradlo
- nechať pohybovať pred očami dieťaťa vo vzdialenosti asi 30 cm zväzok červených alebo oranžových vlnených vlákien
- nechať kolísať malú baterku pomaly pred očami dieťaťa (svetlo nedopadá do očí )
- pohybovať hračkou v zornom poli dieťaťa pomaly vo vertikálnej a horizontálnej línii
- približovať a vzďaľovať hračku v zornom poli dieťaťa
- nechať zmiznúť a znovu objaviť hračku v zornom poli dieťaťa
- kočík s dieťaťom umiestniť v dome tak, aby mohlo sledovať činnosť matky
- chytiť nohy, ruky dieťaťa, ukázať mu ich a uskutočňovať s nimi pohyby- približovať ich k sebe, vzďaľovať, búchať nimi o seba
- pri prechádzkach vonku nechať pozorovať stromy, pohybujúce sa veci
- na zápästie alebo členok umiestniť balón a nechať dieťa ho pozorovať
- umožniť polohu v polosede, zmeniť zorný uhol na pozorovanie okolia
- nechať ležať vedľa dieťaťa nejakú hračku, keď sa dieťa na ňu pozerá
- v polohe na bruchu pohybovať hračkou smerom hore a vzďaľovať ju ( podnet na dvíhanie hlavy a ramien)
- posadiť sa s dieťaťom na podlahu a pohybovať loptou z jedného miesta na druhé
- položiť na stôl pred dieťa lesklé, farebné, svietiace hračky a pohybovať s nimi
- nechať poskakovať stolnotenisovú loptičku na stole
- pomaly približovať hlavu dieťaťa k zrkadlu až po dotyk a vzďaľovať sa
- ukazovať v zrkadle vlastné časti tváre a pomenovávať ich
Zdroj: Verifikovala PhDr. Ingrid Orešanská - špeciálny pedagóg (somatopéd)
Zoznam cvičení pre stimuláciu sluchu.
- pri prebaľovaní alebo pred spaním pospevovať krátke pesničky
- neustále sa prihovárať k dieťaťu, oslovovať ho menom, podfarbovať kŕmenie dieťaťa zvukmi (mm, mmm)
- produkovať hluk pomocou hrkálky
- nechať zaznievať jednoduchú melódiu, hrať rádio,
- zvoniť zvončekom
- pripevniť na nohu zvonček a nechať dieťa náhodne vyludzovať zvuk
- z rôznych častí izby nechať zaznievať zvuky
- každý príchod oznamovať volaním: mama ide, oco ide
- šuchotať igelitovým sáčkom, krčiť papier, alobal.
- dávať do blízkosti dieťaťa vyhrávajúcu hračku, prihovárať sa- počúvaj
- vyludzovať rôzne zvuky tak, aby to dieťa videlo (vysávač, mixér...)
- udierať rukou, nohou dieťaťa na krabicu, bubon, ....
- nechať zaznieť zvonček z jednej a z druhej strany dieťaťa ( otáčanie hlavy do strán)
- opakujúce sa situácie doprevádzať rovnakými slovami (papáme, spíme, ideme von....)
- doprevádzať dýavotanie dieťaťa, opakovať zvuky po dieťati
Zdroj: Verifikovala PhDr. Ingrid Orešanská - špeciálny pedagóg (somatopéd)
Komunikácia: 24 STRATÉGIÍ, ktoré, podporujú komunikáciu:
- POPIS - rozprávaj o tom, čo robí tvoje dieťa;
- OPAKOVANIE - opakuj slovo viackrát;
- ZVÝŠENIE POČTU - rozprávaj o tej istej veci viackrát za deň;
- ZJEDNODUŠENIE - používaj krátke slová a vety;
- ĎALŠIE SLOVO - k tomu, čo povie dieťa, pridaj ďalšie slovo;
- MODELOVANIE - povedz dieťaťu, čo presne má povedať;
- NAPODOBŇOVANIE - ukáž mu, ako ťa má napodobniť;
- ZNÁZORNENIE - ukáž obrázok alebo predmet, o ktorom hovoríš;
- ZNAKOVANIE - uč dieťa jednoduché gestá namiesto slov;
- EŠTE - daj dieťaťu jednu vec, aby mohlo požiadať o ďalšiu;
- VÝBER - chceš jablko alebo banán?;
- SABOTÁŽ - predstieraj, že si nevieš rady a potrebuješ pomoc dieťaťa;
- VYZÝVANIE - vyzvi dieťa, aby ti povedalo, čo potrebuje;
- ZABUDNUTIE - nechaj dieťa znovu si vypýtať to, čo potrebovalo, chcelo;
- VEDENIE - rob to, čo dieťa chce, nechaj sa ním viesť;
- NOVINKA - skúmaj niečo, čo dieťa doteraz nevidelo;
- IDENTICKOSŤ - buď priamy, hovor o jasných veciach alebo predmetoch, opisuj ich;
- SPIEVANIE - spievaj si vety, slová alebo piesne;
- ČAKANIE - daj dieťaťu viac času na reakciu -dva aj trikrát viac ako bežne používaš;
- NEDOKONČENIE - skús nedokončiť to, čo hovoríš a počkaj, ako zareaguje dieťa;
- VÝROKY - viac popisuj ako sa pýtaj;
- TLIESKANIE - vytlieskaj slová, ktoré používaš;
- OPAKOVANIE - zopakuj presne to, čo dieťa povedalo;
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Komunikácia: ako naštartovať alebo zlepšiť reč dieťaťa?
- rozprávaj sa o veciach, ktoré tvoje deti zaujímajú - zvyšuješ tak pozornosť i porozumenie dieťaťa;
- opakovat, opakovať, opakovať - deti potrebujú porozumieť slovám vo viacerých významoch a situáciách - jedno slovo má niekedy viac významov;
- spájaj slová s gestami - dieťaťu to pomáha zapamätať si veci;
- nevytváraj na deti tlak, aby tvoje slová opakovali - pod tlakom si dieťa ťažšie zapamätá, čo slovo znamená, aký má význam a kedy sa používa: opakovanie slov je iná zručnosť ako vyjadrenie toho, čo chce povedať;
- nadviaž na to, čo dieťa začalo rozprávať - ak dieťa povie slovo, dokonči za neho krátku vetu, pretože tak dostane viac informácii o kontexte tohto slova a upevní ho v presvedčení, že ho použil správne;
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Komunikačné stratégie zamerané na dieťa:
- povedzte si to z očí do očí - byť dieťaťu tvárou v tvár ako partneri, nie nad ním akoby v postavení nadriadený – podriadený;
- čakajte chvíľu – chvíľou ticha nútite dieťa k reakcii – reč, gesto, ale i ignorácia. Vyjadrujete tým, že mu dôverujete, že ono samo vie prejaviť svoje potreby a túžby, a takto rešpektujete jeho názor;
- sledujte záujem dieťaťa – pozorujte dieťa, čo robí, na čo sa pozerá, ako sa tvári, čo cíti... Potom sa zapojte do jeho hry, činnosti, pokračujte v rozhovore, ktorý dieťa začalo, slovami komentujte jeho momentálnu činnosť, záujem...
- opakovanie – deti sa najlepšie učia nové slová opakovaním. Niektorým deťom stačí na naučenie sa slova zopakovať ho 20x, iným až 1000x, preto trpezlivo opakujte slovo, ktoré chcete dieťa naučiť. Najlepšie je na to vytváranie rutín (t.j. hry - napr. „baran,baran,buc“, ale aj spôsob jedenia, uspávania...);
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Stratégie výmen v rozhovore:
- Rozhovor je séria výmen komunikačných rolí, raz sme v úlohe hovoriaceho, potom v role počúvajúceho.
- vymieňajte si s dieťaťom role – zapojte sa do jeho hry, počkajte kým niečo urobí (položí kocku), potom mu dajte najavo, že teraz ste na rade vy a zahrajte svoju rolu (postavte na kocku ďalšiu kocku), a dajte mu najavo, že teraz je na rade ono
- „viem čo si myslíš“ – oceňte u dieťaťa každý pokus o komunikáciu a snažte sa interpretovať ho. Takto mu dávate najavo, že jeho prejavy majú vplyv na okolie, a svojou interpretáciou mu poskytnete správny rečový vzor (všímajte si správanie dieťaťa a reagujte na každý jeho pokus o komunikáciu, či zámerný, alebo nezámerný);
- zrkadlenie bez zrkadla – napodobňovanie pohabov tela, výrazov tváre, alebo zvukov - v dieťati rozvíja jeho zámernú komunikáciu, porozumenie, prvé slová, hravé schopnosti. Sledujte dieťaťa, a zopakujte po ňom pohyb či zvuk
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Stratégie ľahšieho porozumenia v komunikácii:
- gestá – pridajte ku svojej reči gestá, dieťaťu tak uľahčíte porozumenie a čoskoro bude po vás opakovať. Podpora gest podporuje aj samotný vývin reči;
- vylaďte sa na správnu rečovú úroveň – priblížte svoju rečovú úroveň úrovni dieťaťa – spomaľte tempo, prispôsobte dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa + o krôčik zložitejšie (napr. ak hovorí v gestách, vy hovorte jednoduché slová, ak hovorí dvojslovné vety, vy hovorte trojslovné...);
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Stratégie nových pojmov v komunikácii:
- staňte sa komentátorom – opisujte predmety udalosti, deje, ktoré vaše dieťa práve pozoruje. Rozprávajte mu o počasí, o tom, že za plotom brachá pes, že práve umývate riad, že dieťa nakladá kocky do auta... Nezabudnite prispôsobiť dĺžku svojich hovorov úrovni dieťaťa a nežiadjte od neho, aby po vás opakovalo;
- „nálepky“ – aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvajte ich a zároveň pridávajte aj nové slová, ktoré sú hlavnou črtou označovaného. Napr. ak dieťa učíte slovo pes, povedzte mu aj, že je robí hav-hav a je chlpatý...;
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Stratégie rečového vzoru a modelovanie v komunikácii:
- Tak ako modelky udávajú trendy v móde, tak aj rodičia poskytujú modely, vzory správnych slov a viet. Tak sa dieťa učí správnu výslovnosť, nové slová, gramatiku... Používajte pri tom oznamovacie prehovory;
- Modelujte, ak dieťa komunikuje nezámerne. Napr. dieťa zíva, a mama na to: „Aaa. Si unavený. Ideme spinkať.“;
- Modelujte správne slovo, zvuk, ak sa dieťa prejaví neverbálne. Napr. ak sa dieťaťa spýtate, či chce chlebík a ono prikývne, povedzte mu: „Áno, chcem chlebík.“;
- Modelujte správne, ak dieťa povie nesprávne. Napr. dieťa ukazuje na mačku a hovorí „tita“, vy môžete povedať: „áno, to je cica“;
- Modelujte správne používanie gramatiky. Napr. ak dieťa povie. „papám lyžicom“, vy môžete povedať: „áno, papáš lyžicou“. Nehovorte s dieťaťom maznavou rečou, vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (napr.to si nepovedal správne), a nikdy nenúťte dieťa aby po vás správne opakovalo;
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Stratégie v konverzáciách s deťmi:
- Vhodne položené otázky rozvíjajú rozhovor. Používajte otázky len vtedy, ak očakávate odpoveď. Formujte také otázky, ktoré dávajú dieťaťu čo najväčší priestor na odpoveď.
- Pokúste sa vyhnúť nasledujúcim otázkam, ktoré nedávajú dieťaťu možnosť zapojiť sa do úprimného rozhovoru a využiť už osvojené komunikačné schopnosti:
- otázkam, ktoré dieťa testujú, napr. Čo je to? Ako sa to volá?...;
- otázkam, ktoré samé odpovedajú, napr. Chceš čajík, však?;
- bombardujúcim otázkam, napr. Čo je to? Čo je to? Čo je to?;
- otázkam, ktoré sa pýtajú na zjavné informácie, napr. Čo robíš? ak vidíme, čo dieťa robí.;
- zla načasovaným otázkam, keď dieťa venuje pozornosť inej téme;
- častému používaniu otázok, na ktoré sa dá odpovedať len áno/nie: napr. Postavíme vežu? Ideme spať? Oblečieme pyžamo?;
- Správne položené otázky dávajú priestor na vyjadrenie myšlienok, ako aj použiť osvojené komunikačné schopnosti. Sú úprimné a primerané vývinovej úrovni dieťaťa:
- otázky, ktoré vytvárajú atmosféru očakávania: napr. Čo ďalej? Čo ak...?
- otázky ponúkajúce výber, napr. Chceš mlieko, alebo kakao?
- otázky podporujúce myslenie dieťaťa, napr. Čo sa stalo? Ako to funguje?
- otázky interpretujúce zvedavosť, napr. Čo? Kto? Prečo? Ako?
- otázky týkajúce sa pocitov a názorov, napr. Čo si myslíš? Ako sa cítiš?
- otázky podporujúce tvorivosť dieťaťa (ktoré nemajú len jedinú správnu odpoveď), napr. Čo vyrobíme z plastelíny?
- otvorené otázky, na ktoré môže dieťa odpovedať rôznymi spôsobmi, napr. S čím sa zahráme? Koľko vody napustíme do vane?
- Nebombardujte dieťa otázkami, radšej použite aj iné stratégie. Ak vidíte, že vám dieťa chce odpovedať, ale nevie ako na to, napovedzte mu. Napovedanie je slovo, alebo komentár, alebo iná otázka, ktorá pomáha dieťaťu odpovedať. Napr. „chceš zmrz...“, „je to studené a líže sa to“, „chceš zmrzlinu, alebo zákusok?“
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Ako postupovať, keď v komunikácii dieťaťu nerozumiete, ale chcete mu pomôcť, aby si osvojilo komunikačné zručnosti:
- Rodičia rozumejú svojim deťom najlepšie – viac ako ktokoľvek iný. Napriek tomu sa stáva, že ani oni nevedia rozlúštiť, čo chce dieťa povedať. Čo vtedy urobiť?
- Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (nehovorte napr. zle si to povedal...);
- Požiadajte dieťa, aby slovo alebo vetu zopakovalo;
- Požiadajte dieťa, aby vám ukázalo, o čom hovorí;
- Požiadajte dieťa, aby vám to povedalo inak alebo aby vám povedalo viac
- Vyhovorte sa na niečo iné /napr. „nepočujem, je tu veľký hluk“;
- Priznajte porážku (napr. „veľmi sa snažím rozumieť ti, ale nedarí sa mi“);
- Modelujte. Ak sa vám podarilo zistiť, čo dieťa chcelo povedať, poskytnite mu správny rečový vzor;
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Ako naučiť moje dieťa rozprávať?
- Ak chcete, aby s Vami dokázalo efektívne komunikovať, musíte s ním nadviazať správne spojenie. Vzťah medzi Vami ovplyvňuje všetko, čo prežíva. Dáva mu príležitosti učiť sa novému.
- Netreba pomáhať dieťaťu príliš často: ak mu však pomáhate príliš často (napr. s obliekaním, jedením), dieťa prichádza o možnosti učiť sa novému;
- Nesnažte sa robiť veľa vecí naraz: ak sa ponáhľate, nemáte čas rozprávať sa s Vašim dieťaťom a neumožňujete mu učiť sa;
- Keď rozprávate iba vy: dieťa sa učí najlepšie tým, čo robí samo, nielen tým, že robí to, čo mu je povedané;
- Prekonajte svoju únavu: ak oddychujete práve vtedy, keď dieťa túži po Vašej pozornosti, prichádzate o najlepšie príležitosti učiť ho;
- Vyhraďte si čas pre seba: spoznávajte svoje dieťa a majte spoločné zážitky - vtedy sa dieťa cíti výnimočne a je otvorené učiť sa nové veci;
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
O čom hovorí princíp 3P vo vzťahu k učeniu dieťaťa v rámci komunikácii?
- Povolte - nech dieťa vedie a vyberá si veci, ktoré ho zaujímajú. Keď dovolíte dieťaťu, aby Vás viedlo dávate mu možnosť objavovať a učiť sa, spoznávate ho stále viac, vediete ho k samostatnosti. Povoliť Vášmu dieťaťu viesť neznamená dovoliť mu všetko, čo chce. Malo by dodržiavať hranice, ktoré ste si určili. Často by sme však chceli, aby sa naše deti hrali tak, ako „sa má“. Nechajme im však priestor, aby nám ukázali, čo naozaj chcú, ako sa chcú hrať. Preto pozorujte, čo dieťa cíti, prežíva, čo ho zaujíma (všímajte si, na čo sa dieťa pozerá, aký má výraz tváre a reč tela); počkajte, čo dieťa urobí (ak počkáte aspoň 5 sekúnd, poskytujete dieťaťu dostatok času na to, aby mohlo vyskúšať veci samostatne) a počúvajte dieťa, aby ste vedeli, čo Vám chce povedať (ak rozprávate príliš veľa, nie je možné počúvať - Na začiatku sa snažte zistiť, čo dieťa chce, potrebuje alebo čo nemá rado, keď sa smeje, plače alebo džavoce, keď sa na niečo pozerá alebo zrak odvráti, je znepokojené alebo vystrasené. Keď je dieťa trošku staršie, je jednoduchšie sledovať jeho záujem, pretože začína objavovať svoj svet, usmieva sa, keď napodobňujete zvuky, ktoré vydáva a napodobňuje tie vaše a rozumie niektrým slovám ako "ocko", "fľaša"... a v ďalšej fáze vám dieťa dáva najavo, čo chce, keď imituje vaše zvuky a činnosť, vie, že je narade pri jednoduchých hrách (napríklad „Kuk-kuk), ťahá vás za ruku, ukazuje predmety a uisťuje sa či ho sledujete alebo vytvára zvuky, prípadne prvé slová. Nasleduje fáza slov a krátkych viet, dieťa skúša nové veci a skúma okolie či sa pýta jednoduché otázky.);
- Prispôsobte sa - danému okamihu a aktivite. Dajte dieťaťu najavo, že vám na ňom záleží, venuje pozornosť tomu, čo robíte a hovoríte, vzájomne sa zbližujete a popritom všetkom zažívajte spolu veľa zábavy. Hrajte sa tvárou v tvár a umožnite dieťaťu, aby sa Vám mohlo pozerať do očí - naučíte sa viac o Vašom dieťati a ono sa naučí viac od vás. Opakujte po dieťati, čo hovorí a čo robí - dieťa tak vie, že sa zaujímate o všetko, čo robí a môže napodobňovať rodičov. Hovorte to, čo by povedalo Vaše dieťa - ono cíti, že sa mu snažíte porozumieť - poskytujete mu nové slová, komentujte, čo sa deje okolo vás a striedajte sa v rozhovore - dieťa sa tak môže viac vyjadriť, čím častejšie sa dieťa strieda, tým viac možností má k učeniu;
- Pridávajte - nové slová a skúsenosti. Keď dieťa zažíva nepoznané pomáhate mu učiť sa o okolitom svete a predstavujete mu nové slová, ktoré použije, keď bude pripravené. Prvá je skúsenosť, potom jej pochopenie a nakoniec príde slovo. Dávajte veciam „nálepky“, opakujte po dieťati a pridajte nové slovo, pomôžte mu pochopiť okolitý svet. Používajte gestá - dieťa ľahšie pochopí, čo mu chcete povedať, získate jeho záujem a ukážete mu spôsob, ako Vám môže niečo povedať, aj keď nepozná slová. Zvýrazňujte dôležité slová a nechajte ich vyniknúť - dieťa ich jednoduchšie zachytí a ľahšie si ich zapamätá. Hľadajte spôsoby a príležitosti, ako používať slová a gestá čo najčastejšie. Pokojne aj stokrát.
- Buďte trpezliví. Vaše dieťa sa nemusí hneď naučiť to, čo by ste chceli. Môže to trvať týždne, mesiace, možno aj roky.
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Aké rutiny počas dňa s dieťaťom zažívate, ktoré sa dajú využiť na komunikáciu?
- denné rutiny - obliekanie, jedenie, nakupovanie, ukladanie na spánok, kúpanie, varenie, pranie, upratovanie hračiek či dokonca kontrolovanie poštovej schránky a zhasínanie svetla. To sú všetko rutiny, ktoré majú presné kroky a často sa opakujú. Ak ste do nich dieťa doteraz nezapájali, skúste to. Pravdepodobne vás dieťa spomalí, ale veľa sa od vás naučí.
- rutiny s hračkami - jednoduché činnosti s predmetmi alebo hračkami, ktoré robíte väčšinou rovnako. Stavanie veže z kociek, fúkanie bublín z bublifuku, kreslenie, nafukovanie balónov a i. Špecifickú úlohu pre rodiča a pre dieťa ľahko určíte najmä v rutinách s hračkami, ktoré dieťa ešte nezvládne samé a potrebuje pomoc rodiča.
- sociálne rutiny - nazývajú sa aj ľudské hry: Kolo mlynské, Varila myšička, Kde je – Kukuk!, Aký veľký narastieš?, schovávačka, šteklenie, bozkávanie, hojdanie „na koníku“ či vyhadzovanie do vzduchu... Môžete ich robiť kedykoľvek a kdekoľvek, pretože nevyžadujú žiadne pomôcky. Deti ich milujú, lebo v nich s vami zdieľajú plnú pozornosť. Najlepšou hračkou pre ne ste vtedy vy. Obsahujú vrchol, na ktorý sa dieťa najviac teší, napr. „buc“ pri Barany buc alebo „Mám ťa!“ pri naháňačke.
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Ako môže rodič využiť potenciál každodennej rutiny na komunikáciu?
- Na začiatku a na konci robte veci rovnako - ak začnete a ukončíte každú rutinu rovnako, umožníte dieťaťu očakávať, že rutina začne – vie si vypýtať začatie rutiny gestom a slovom, ktorým ju začínate, a tiež si vie vypýtať rutinu znovu po tom, ako skončí. Zároveň mu to umožní chápať, že rutiny majú svoj začiatok a koniec;
- Plánujte kde a akú bude mať dieťa úlohu - ak vopred naplánujete, kde a ako sa dieťa do rutiny zapojí, vytvoríte mu novú príležitosť ku komunikácii, dáte mu možnosť zapojiť sa takým spôsobom, akým dokáže a vaše očakávania budú pre dieťa jednoznačné.
- Nové veci učte dieťa v známych rutinách - nové veci sa najlepšie učia v známych rutinách, pretože sa dieťa cíti bezpečne, očakáva, čo nasleduje a môže sa lepšie sústrediť na nové, ak všetko ostatné okolo pozná (nové veci sa najlepšie učia v známych situáciách, v známom prostredí). Prvá je skúsenosť, potom jej pochopenie a nakoniec príde slovo.
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Ako začať vytvárať rutinu?
- Pomenujte Vaše rutiny jednoduchým názvom. Pre mladšie deti názov rutiny skráťte, napr. namiesto „Varila myšička kašičku“ len „Varila“, namiesto „Kolo kolo mlynské“ len „Kolo“.
- K názvu pridajte vizuálnu pomôcku: jednoduchý pohyb alebo gesto, aby Vaše dieťa rýchlejšie pochopilo čo bude nasledovať. Môžete použiť aj reálny predmet, napr. ukázať dieťaťu pyžamko a povedať „Ideme spinkať“ pred rutinou ukladania sa na spánok.
- Toto slovo a vizuálnu pomôcku si môžete vybrať podľa toho, ako je to pre Vaše dieťa najvhodnejšie. Používajte ich však vždy presne rovnako. Teda vždy „Ideme spinkať“, nie raz „spinkať už“, raz „spať“ a vždy ukážte pyžamo, nie raz zubnú kefku, raz vankúš...
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Ako ukončiť rutinu?
- Vaše dieťa musí vedieť, kedy sa rutina skončí. Vyberte pre jej ukončenie vhodné slovo a vizuálnu pomôcku, ktoré budete robiť vždy rovnako.
- Niektoré rutiny sa prirodzene končia rovnako, napr. Varila myšička kašičku sa končí pošteklením pod pazuškou, vyhadzovanie dieťaťa do výšky sa končí jeho chytením, ukladanie na spánok sa končí pusou na dobrú noc a pod.
- Niektoré rutiny nemajú jasný koniec, napríklad hojdanie sa, šteklenie a iné. V takomto prípade vymyslite slovo a gesto, ktorým rutinu jasne ukončíte, napr. „Hotovo!“ alebo „Koniec!“.
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Z čoho pozostáva rutina?
- Každá rutina sa skladá z niekoľkých po sebe idúcich krokov. Deti budú rutinu ľahšie sledovať, ak ich budete robiť vždy v rovnakom poradí, napr.: najskôr obliecť pyžamo, potom umyť zuby, potom vycikať, pomodliť, spinkať a pod.
- Je vhodné počas rutiny používať rovnaké slová, gestá a zvuky. Ak Ťap ťap ťapušky raz „popadajú do blata, doma bude výplata“, inokedy aj „podriapajú kožúšky“ a inokedy aj „príde drotár, zapláta“ a ešte inokedy príde „krajčír, zapláta“, dieťa môže byť zmätené. Šikovné dieťa to pravdepodobne pochopí, ale je isté, že s vami začne rutinu opakovať skôr, ak je zakaždým rovnaká.
- Napr. pri šteklení dieťaťa na chvíľu prestaňte a počkajte, kým si vypýta viac šteklenia. Alebo zastavte známu vetu uprostred, napr. pri obúvaní. Pri polievaní kvetov dajte dieťaťu iba trochu vody do krhličky a počkajte, kým si vypýta viac. Dajte dieťaťu iba kúsok keksíka a počkajte, kým si vypýta ďalší kúsok. Dajte dieťaťu iba jednu topánku a počkajte, kým si vypýta obuť druhú.
- Rutiny, ktoré dieťa už dôverne pozná môžete zmeniť. Vytvoríte preň tak novú príležitosť ku komunikácii. Podajte mu napríklad svoju ponožku namiesto jeho, pri kreslení tváre povedzte, že kreslíte „nos“, keď kreslíte oko a pod.
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Aké sú úlohy rodiča pri rutine?
- Kým dieťa ešte nehovorí a neukazuje, stačí, ak sa na Vás pozrie. Môže prejaviť záujem tiež kopaním „rúčkami a nôžkami“ či smiechom. Takéto prejavy môžete interpretovať ako žiadosť o pokračovanie rutiny. I keď spočiatku nemajú zámer, Vašim častým interpretovaním ho postupne získajú.
- Časom môžete očakávať, že ukážu na predmet alebo urobia pohyb, ktorý symbolizuje rutinu. Dieťa, ktoré ešte nehovorí si pri hre Kolo mlynské môže sadnúť na koberec a zatočiť sa bez toho, aby pesničku opakovalo s Vami.
- Neskôr môžete predpokladať, že dieťa povie 1 slovo alebo jasné gesto, napríklad „Bác“.
- S odstupom času sa bude dieťa aktívne zapájať do rutiny, pričom bude hovoriť celé frázy alebo sa snažiť opakovať všetky slová po Vás.
- Pri plánovaní toho, akú úlohu bude mať v rutine vaše dieťa, vždy očakávajte najlepšiu možnú odpoveď, akú dieťa v danom čase dokáže (smiech, pohľad, gesto, slovo, slovné spojenie).
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Ako sa dieťa učí nové slovo?
- Skôr, než dieťa slovo povie, musí rozumieť jeho významu.
- Skôr, než porozumie, musí mať s významom, ktorý slovo zastupuje, reálnu skúsenosť. Dieťa potrebuje veci vidieť, počuť, ohmatať, ovoňať a ochutnať, aby dobre pochopilo, čo znamenajú - k tomu potrebuje slová, aby ich mohlo pomenovať.
- Dieťa musí vedieť o veci čo najviac (ako vyzerá, kedy a kde, prečo a ako, komu patrí, či má vôňu alebo chuť, čo sa sňou ešte spája, či vydáva zvuk, aké pocity sa s ňou spájajú).
- Dôležité je opakovanie - pridajte do známej rutiny nové slovo, ktoré počas rutiny veľakrát zopakujete, zakaždým rovnako (dieťa si potvrdí, že slovo počulo správne, nezabudne ho a lepšie si ho zapamätá, čím častejšie ho počuje, tým skôr ho začne opakovať, má väčšiu šancu zopakovať „Jurko“, ak je to vždy Jurko a nie aj Juro či Juraj).
- Dôležité je premosťovanie - dajte dieťaťu o novom slove čo najviac ďalších informácií (získa väčšiu skúsenosť so slovom, význam slova lepšie pochopí, lepšie si ho predstaví v mysli a slovo sa tak postupne z pasívnej slovnej zásoby dostane do aktívnej).
- Dôležité je rozšírenie výpovede - keď Vaše dieťa povie svoje prvé slová, zopakujte ich po ňom a 1 slovo pridajte. Ak ešte nehovorí, zopakujte jeho gesto či zvuk a pridajte k nemu slovo (dáte dieťaťu vzor, ako môže svoju vetu povedať nabudúce o stupeň komplexnejšie, potvrdíte správnosť toho, čo dieťa povedalo a pridáte mu novú skúsenosť, informáciu alebo slovo).
- Pridávajte do rutiny názvy a podstatné mená, básničky a riekanky, opis, slovesá, zvuky, pocity, miesta, príslovky, predložky, číslovky, dvojslovné spojenia, množné čisla a pod.
Zdroj: PhDr. Terézia Drdulová, MBA - špeciálny pedagóg
Ako prebieha novorodenecký skríning sluchu, do koľkých dní od narodenia a čo je jeho cieľom?
- Cieľom novorodeneckého skríningu sluchu v pôrodnici je rýchlo a jednoducho zistiť, či existuje podozrenie, že by dieťa mohlo mať poruchu sluchu.
- Od roku 2006 sa musí každému novorodencovi na Slovensku vyšetriť sluch skríningovým prístrojom na vyšetrenie - tzv. tranzientných otoakustických emisií (TEOAE), a to najneskôr v tretí deň života. U rizikových novorodencov sa vyšetrenie vykoná do jedného mesiaca života.
- Počas vyšetrenia sa vsunie do ucha dieťaťa malá sonda, ktorá vyšle stimul. Pri správnej funkcii sluchu bunky vo vnútornom uchu sa podráždia a vyšlú naspäť zvuky (emisie), ktoré sonda zachytí. Emisie u dieťaťa sú výbavné, preto môžeme predpokladať, že je jeho sluch v poriadku. Pokiaľ však sonda emisie nezachytí – „emisie sú nevýbavné“, môže to byť prvou známkou toho, že by dieťa mohlo mať poruchu sluchu.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
OAE - otoakustické emisie - čo to je, ako prebieha vyšetrenie a ako vyzerá diagnostika?
- Vyšetrenie sa vykonáva pomocou sondy, ktorá sa vsunie do ucha dieťaťa a vysiela stimuly. Pri správnej funkcii sluchu bunky vo vnútornom uchu sa podráždia a vyšlú naspäť zvuky (emisie), ktoré sonda zachytí. Emisie sú u dieťaťa buď výbavné alebo nevýbavné.
- Ak má dieťa normálny sluch alebo má stratu sluchu menšiu ako 30 – 35 dB, výsledkom je vyhovel (PASS) – prístroj emisie zachytil. Ak má dieťa stratu sluchu väčšiu ako 30 – 35 dB, otoakustické emisie nie sú prítomné, a preto je výsledkom nevyhovel (REFER).
- V prípade, že prístroj emisie nezachytil, bude nutné OAE vyšetrenie ešte raz zopakovať, a to najneskôr 1 mesiac od prvého merania, aby sa ukázalo, či ide o poruchu sluchu alebo má zdravý sluch.
- OAE vyšetrenia má ako každé iné diagnostické vyšetrenie svoje obmedzenia, preto sa môže stať, že aj deti, ktoré prešli novorodeneckým skríningom môžu mať neskôr diagnostikovanú stratu sluchu.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Ako sa dá vyšetriť sluch a reč aj počas preventívnych prehliadok u pediatra?
- Áno. Povinnosťou pediatrov je priebežne kontrolovať stav sluchu a vývin reči. Počas vyšetrenia stojí jedna osoba za dieťaťom a vydáva pomocou zvukových hračiek a predmetov rôzne zvuky. Druhá osoba stojí spredu a sleduje reakcie dieťaťa na ne, pričom najčastejšou reakciou detí je, že sa otočia za zvukom, ktorý počujú. Táto schopnosť sa začína objavovať už u 3-mesačných detí. U starších detí sa realizuje vyšetrenie sluchu aj šepotom a hlasitou rečou. Pediater zároveň sleduje, či sa reč vyvíja v medziach normy, či vývin reči nezaostáva. Ide len o orientačné vyšetrenie, ktoré má svoje obmedzenia, a preto, ak má pediater alebo rodič podozrenie na poruchu sluchu, a to napriek tomu, že kedysi dieťa vyhovelo kritériám novorodeneckého skríningu sluchu, malo by byť čo najskôr odoslané k odborníkovi, ktorý sa venuje poruche sluchu (ORL lekár, foniater), aby on realizoval ďalšie diagnostické vyšetrenia.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo robiť, ak dieťa nevyhovie kritériám skríningu sluchu?
- Ak dieťa v pôrodnici nevyhovelo kritériám skríningu sluchu (najčastejšie má nevýbavné otoakustické emisie – OAE), zvyčajne sa vyšetrenie zopakuje ešte raz, podľa možnosti najneskôr do jedného mesiaca. Pred druhým OAE skríningom by sa mal ORL lekár urobiť otoskopické vyšetrenie, aby sa uistil, že OAE skríning nebude skreslený.
- Ak je dieťa staršie, pred druhým OAE sa zvykne urobiť ešte aj tympanometria, ktorá pomôže vylúčiť, že sa za bubienkom dieťaťa nenachádza napríklad tekutina.
- Ak vo vonkajšom uchu nie je prekážka a ani v strednom uchu nie je zápal, a napriek tomu dieťa ani na kontrolnom vyšetrení sluchu nevyhovie kritériám OAE, je nevyhnutné, aby bolo ihneď odoslané na komplexné diagnostické vyšetrenie sluchu do Centra pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké vyšetrenia na poruchu sluchu existujú a aká je následnosť jednotlivých vyšetrení?
- Existuje viacero vyšetrení porúch sluchu, pričom nie všetky sa realizujú u všetkých detí. Vyšetrenia sluchu sú:
- 1. vyšetrenie stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha (otoskopické vyšetrenie, tympanometrické vyšetrenie, meranie strmienkového reflexu);
- 2. objektívne vyšetrenia straty sluchu - ide o prístrojové vyšetrenia, ktoré nevyžadujú spoluprácu dieťaťa. Nedochádza preto k skresleniu údajov, napríklad pre vek alebo nepozornosť dieťaťa (AABR - Automatic Auditory Brainstem Response, vyšetrenie sluchových evokovaných potenciálov z mozgového kmeňa, skríningová BERA; BERA - ABR, vyšetrenie kmeňových evokovaných potenciálov; ASSR);
- 3. subjektívne vyšetrenia straty sluchu - vyšetrenie vo voľnom poli (Behaviorálna audiometria BOA, BOR; Audiometria so zrakovým posilnením - VRA; Audiometria hrou - CPA; Prahová tónová audiometria v audiometrickej kabíne; Vyšetrenie kostného vedenia; Rečová (slovná) audiometria u detí a hodnotenie sluchových schopností u malých detí);
- Prostredníctvom viacerých vyšetrení sluchu lekár určí: či má dieťa poruchu sluchu, aký typ poruchy sluchu má dieťa (prevodová, percepčná alebo zmiešanú), aká veľká je jeho strata sluchu na jednotlivých frekvenciách, či je porucha sluchu na oboch ušiach, alebo len na jednom uchu (unilaterálna).
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Otoskopické vyšetrenie - čo to je a čo je jeho cieľom?
- Lekár pri tomto vyšetrení lekár pozrie do ucha dieťaťa, aby zistil, ako vyzerá vonkajší zvukovod a bubienok dieťaťa. Prostredníctvom otoskopického vyšetrenia lekár zistí či sa v ušku nenachádza veľa mazu, ktorý by skresľoval vyšetrenie sluchu, alebo či sa vo vonkajšom ušku nenachádzajú drobné poškodenia, ktoré môžu niekedy vzniknúť pri nosení ušných koncoviek načúvacích prístrojov, prípadne či má zvukovod aj bubienok správnu farbu a tvar.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Tympanometrické vyšetrenie - čo to je a čo je jeho cieľom?
- Tympanometrické vyšetrenie zisťuje, ako funguje stredné ucho. Od dieťaťa sa nevyžaduje, aby spolupracovalo, vyžaduje však od neho, aby vydržalo niekoľko minút pokojne sedieť. Toto vyšetrenie sleduje 1. poddajnosť a celistvosť bubienka, 2. čo sa deje za bubienkom v bubienkovej dutine.
- Grafický záznam tympanometrie - tzv. tympanogram - pomáha lekárovi určiť, čo spôsobilo problém so sluchom. V správe z vyšetrenia je napísané, akú „krivku“ dieťa malo, pričom rozoznávame 3 základné typy tympanometrických kriviek – krivka A, krivka B a krivka C.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Meranie strmienkového (stapediálneho) reflexu - čo to je a ako meranie prebieha?
- Meranie strmienkového (stapediálneho) reflexu sa nerobí u všetkých detí. Ide o reflexné stiahnutie strmienkového svalu pôsobením silného zvuku (nad 80 dB).
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Kde na Slovensku sa realizuje AABR a ako vyzerá takéto vyšetrenie?
- AABR (Automatic Auditory Brainstem Response, vyšetrenie sluchových evokovaných potenciálov z mozgového kmeňa, skríningová BERA) sa realizuje v Centre pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa - je určené pre dieťa, ktoré nevyhovelo kritériám OAE skríningu ani na druhom, kontrolnom vyšetrení.
- Vyšetrenie trvá 10 – 15 minút. Na uši/ do uší dieťaťa sa vložia malé slúchadielka a na čelo a za ušká sa prilepia elektródy, ktoré sú pripojené k počítaču. Vyšetrenie sleduje, či sa stimul správne prenesie z vonkajšieho ucha až k dolnej časti mozgu, k mozgovému kmeňu. Ak sluchový systém funguje správne, tak počítač zachytí odpovede z elektród – výsledok je „vyhovel“. Ak sú odpovede neprítomné, výsledok je „nevyhovel“ a dieťa by malo byť odoslané na komplexné vyšetrenie sluchu, pretože existuje reálne riziko, že môže poruchu sluchu mať. AABR vyšetrenie nedokáže presne určiť, akú veľkú stratu sluchu dieťa má – naznačí nám orientačne, v akých hodnotách môžeme poruchu sluchu očakávať. Pre upresnenie straty sluchu je potrebné ďalšie vyšetrenie pomocou BERA alebo ASSR.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Vyšetrenie BERA - čo to je a ako prebieha?
- BERA podobne ako AABR sleduje, či sa šíri zvuk z vonkajšieho prostredia cez kochleu a sluchový nerv až do mozgu správnym spôsobom, je schopná odhadnúť aj prah sluchu. BERA sa robí u malých detí počas prirodzeného spánku alebo v celkovej anestézii. Vyšetrenie dokáže odlíšiť prevodovú a percepčnú poruchu sluchu, upozorniť na možné problémy v sluchovom nerve a mozgovom kmeni a zároveň stanoviť predpokladaný prah sluchu.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
ASSR - čo to je a ako toto vyšetrenie prebieha?
- ASSR je komplexné diagnostické vyšetrenie, ktoré odhaduje stupeň straty sluchu na rôznych frekvenciách (t. j. aké tóny je dieťa schopné započuť medzi nízkymi, strednými aj vysokými frekvenciami). Aj v tomto prípade sa na uši dieťaťa priložia slúchadlá (alebo sa vloží malá sonda do zvukovodu) a na čelo a za uši dieťaťa sa umiestnia elektródy. Na rozdiel od klikovej BERA, ASSR štandardne vyšetruje 4 frekvencie (500 Hz – 1 000 Hz – 2 000 Hz – 4 000 Hz) a zvuky až do intenzity 120 dB, vďaka čomu nám ponúkne odhadovaný audiogram.
- ASSR vyšetrenie sa používa už u bábätiek, ktoré majú 5 mesiacov a trvá asi 40 minút. Vyšetrenie nie je bolestivé, pre časovú náročnosť sa však musí vykonávať v prirodzenom spánku alebo v anestézii.
- Výsledkom vyšetrenia je odhadovaný prah sluchu pre každú frekvenciu samostatne, čiže odhad, akú veľkú stratu sluchu by dieťa mohlo mať na rôznych frekvenciách. Prahy sluchu môžu medzi jednotlivými meraniami ASSR kolísať aj o 20 – 30 dB a to na viacerých frekvenciách. Osvedčuje sa, ak sa výsledky BERA a ASSR vyšetrenia overili ďalšími subjektívnymi vyšetreniami (napríklad VRA), a tak sa čo najpresnejšie zistilo, čo dieťa počuje na jednotlivých frekvenciách. Až po zhodnotení objektívnych aj subjektívnych vyšetrení sluchu sa následne pristupuje k nastaveniu načúvacích prístrojov.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo znamená, že ide o vyšetrenie sluchu vo voľnom poli?
- Znamená to, že dieťa počas vyšetrenia sedí v miestnosti (nie špeciálnej audiometrickej kabínke) a odborník sleduje, ako dieťa reaguje na tóny alebo zvuky, ktoré sú mu púšťané z reproduktorov.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo je behaviorálna audiometria (BOA, BOR) a ako prebieha?
- Behaviorálna audiometria (BOA, BOR) – sleduje zmenu správania niekoľkomesačného dieťaťa po tom, čo započuje zvuk (môže sa prekvapiť, usmiať, žmurkne očami, prestane sa hrať alebo sať z fľašky, stisne prsty rodičovi, pritlačí si svoju hlavu na jeho hruď, zmení sa svalové napätie jeho celého tela, zmení frekvenciu cucania cumlíka atď.).
- Počas vyšetrenia sú okolo dieťaťa rozmiestnené reproduktory, cez ktoré sa mu púšťajú tóny rôznej výšky a intenzity, prípadne sa mu púšťajú každodenné zvuky z CD nosiča.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Audiometria so zrakovým posilnením (VRA) - pre koho je vyšetrenie určené a ako prebieha?
- Audiometria so zrakovým posilnením (VRA) je určená pre deti od 6 mesiacov do 2,5 roka a umožňuje zmerať veľkosť straty sluchu na rozdielnych frekvenciách bez načúvacích prístrojov aj s nimi.
- Počas vyšetrenia sedí dieťa spolu s rodičom v miestnosti s reproduktormi a na stole alebo stene je tmavá škatuľa, ktorá má v sebe ukrytého tancujúceho medveďa, bubnujúcu opičku alebo veselú mačičku. Dieťaťu sa na silných zvukoch ukáže, že vždy, keď započuje zvuk a otočí sa na škatuľu, rozsvieti sa za odmenu schované zvieratko.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Audiometria hrou (CPA) - pre koho je vyšetrenie určené a ako prebieha?
- Vyšetrenie vhodné pre deti od 2 rokov a umožňuje zmerať veľkosť straty sluchu na rozdielnych frekvenciách bez načúvacích prístrojov aj s nimi.
- Je to vyšetrenie sluchu, pri ktorom sa na začiatku dieťaťu ukáže, čo sa od neho očakáva, že urobí, keď započuje zvuk (vhodí kocku do škatule, vloží krúžok na paličku,atď.)
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Prahová tónová audiometria v audiometrickej kabíne - pre koho je tento typ vyšetrenia určený a ako prebieha?
- Zvyčajne sa používa u detí od štyroch až piatich rokov. Dieťa sedí v malej zvukotesnej audiometrickej kabíne a na ušiach má slúchadlá, keď započuje zvuk, tak zdvihne ruku alebo stlačí gombík. Výsledkom je audiogram, ktorý ukazuje ktoré sú najtichšie zvuky, ktoré dieťa počuje na rozličných frekvenciách.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Vyšetrenie kostného vedenia - čo je jeho cieľom a ako prebieha?
- Vyšetrenie kostného vedenia zisťuje, aký najtichší podnet dieťa zachytí na rôznych frekvenciách, ale tón sa prenáša do ucha kosťou.
- Počas vyšetrenia sa priloží malý vibrátor na kosť za uchom dieťaťa. Dieťa signalizuje, ktoré tóny počulo a výsledkom je audiogra. Kostné vyšetrenie pomáha určiť, v ktorej časti ucha je porucha (či ide o prevodovú, percepčnú alebo zmiešanú poruchu sluchu) a zároveň, aká veľká strata sluchu je na jednotlivých frekvenciách.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Koľko úrovní má rečová (slovná) audiometria u detí a hodnotenie sluchových schopností u malých detí?
- Môže mať niekoľko úrovní a verzií a sleduje, ako dieťa vníma jednotlivé vety, slová alebo jednotlivé hlásky. Na základe rečovej audiometrie a testov sluchových schopností sa preto môžu precíznejšie doladiť načúvacie prístroje a kochleárny implantát. Ak sa sleduje porozumenie dieťaťa tak, že si dieťa vyberá z predmetov alebo kartičiek, ktoré sú pred ním, hovoríme o zatvorených testoch. Ak sa vyšetrenie robí bez pomoci obrázkov alebo hračiek, ide o otvorené testy.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo sa zisťuje počas vyšetrenia rečovej audiometrie?
- aké najtichšie slová dieťa rozumie tak, že ich rozpozná (vyberie správnu hračku v sete hračiek alebo ukáže vyslovené slovo v sete obrázkov);
- aké najtichšie slová dieťa zopakuje správne (v sete sú jedno-, dvoj- aj trojslabičné slová);
- či vie dieťa zopakovať jednoduché alebo zložitejšie vety;
- či vie dieťa odpovedať na bežné otázky;
- či dieťa porozumie inštrukciám natoľko, že úlohy správne urobí;
- či dieťa rozoznáva jednotlivé, izolované hlásky abecedy;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Kto vykonáva testy na hodnotenie sluchových schopností u malých detí?
- Testy na hodnotenie sluchových schopností u malých detí robí väčšinou surdopéd alebo logopéd. Keďže slová v tomto prípade vyslovuje reálna osoba v miestnosti, musí sa dohliadnuť na to, aby dieťa nevidelo na ústa hovoriaceho a nemohlo tak pri vyšetrení odzerať. U mladších detí sa nevyžaduje opakovanie slov, stačí, ak ukážu na správny obrázok. S testami sluchových schopností sa môže začať už v ranom veku.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Kto vykonáva rečovú audiometriu?
- Rečovú audiometriu robí foniater alebo audiologická sestra. Porozumenie reči sa zvyčajne vyšetruje tak, že sa deťom púšťajú do slúchadiel v audiometrickej kabínke špeciálne vybrané slová nahrané na CD. V slovách sa podľa veku dieťaťa a druhu testu nachádzajú podstatné mená, prídavné mená, príslovky aj slovesá. Rečovú audiometriu začínajú zvládať deti okolo 3 rokov.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké dlhé sú (a mali by byť) čakacie lehoty na jednotlivé vyšetrenia?
- Čakacie lehoty sa líšia v jednotlivých častiach SR. Medzi prvým a druhým vyšetrením OAE by mal trvať mesiac. Sluch by mal byť kompletne vyšetrený ideálne do troch mesiacov od narodenia. Je to závislé aj od ďalšich okolností a stavu jedinca.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD.
Aké "stupne" poruchy sluchu existujú?
- Vo svete sa bežne používajú viaceré klasifikácie straty sluchu, jednu klasifikáciu má aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2001). Odborníci sa líšia v tom, čo pokladajú za zdravý sluch a čo už za stratu sluchu, ktorú je potrebné už kompenzovať. Na Slovensku niektorí odborníci nepokladajú stratu sluchu do 40 dB za dostatočne vážnu na to, aby predpísali dva načúvacie prístroje, viaceré zahraničné odborné články a publikácie uvádzajú, že už takáto strata sluchu dokáže ovplyvniť výkonnosť dieťaťa v škole, spôsobuje únavu z počúvania a následne mení kvalitu života dieťaťa.
- Na Slovensku sa používa najčastejšie klasifikácia, ktorá hovorí o tom, aké silné zvuky musia byť, aby ich dieťa vôbec započulo.
- Zdravý sluch (0 – 25 dB)
- Ľahká strata sluchu (26 – 40 dB)
- Stredná strata sluchu (41 – 55 dB)
- Stredne ťažká strata sluchu (56– 70 dB)
- Ťažká strata sluchu (71 – 90 dB)
- Veľmi ťažká strata sluchu – praktická hluchota (viac ako 90 dB)
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké typy poruchy sluchu existujú?
- Okrem stupňa straty sluchu je ale dôležité, aj to aký typy poruchy sluchu dieťa má. Typ poruchy sluchu nám hovorí o tom, v ktorej časti sluchového systému k poškodeniu alebo poruche došlo. Ide o:
- prevodovú poruchu sluchu (porucha je vo vonkajšom a strednom uchu)
- percepčnú poruchu sluchu (porucha je vo vnútornom uchu)
- zmiešanú poruchu sluchu (porucha je vo vnútornom aj vonkajšom uchu)
- sluchovú neuropatiu (vnútorné ucho je v poriadku ale odchádzajúci signál je zmenený, nedoatatočný),
- centrálnu poruchu sluchu (porucha je v sluchovom nerve a CNS)
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Ako sa delí porucha sluchu podľa obdobia, kedy k poruche sluchu došlo?
- vrodená porucha sluchu - poruchu sluchu spôsobila napríklad infekcia mamy v tehotenstve, prípadne je porucha sluchu podmienená geneticky;
- získaná porucha sluchu - sluchový systém dieťatka sa vyvinul počas tehotenstva bez poškodenia, ale počas života došlo napríklad k vážnej infekcii, pri ktorej boli dieťaťu podané ototoxické lieky (lieky, ktoré spôsobujú poruchu sluchu), dieťa malo úraz alebo vážnu operáciu;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Ako sa delí porucha sluchu podľa obdobia, kedy k poruche sluchu došlo vzhľadom na reč?
- prelingválna porucha sluchu (pred ukončením 6. roku života);
- postlingválna porucha sluchu (po ukončení 6. roku života);
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Ako sa delí porucha sluchu podľa toho, či zasiahla jedno alebo dve uši?
-
jednostrannú poruchu sluchu;
-
obojstrannú poruchu sluchu;
-
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Ako sa delí porucha sluchu podľa postupujúceho veku?
- stabilnú poruchu sluchu;
- progresívnu (zhoršujúcu sa) poruchu sluchu;
- kolísajúcu poruchu sluchu;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Podľa akých faktorov sa posudzuje strata sluchu v súvislosti s osvojovaním si reči, jazyka a komunikácie?
- Pri posudzovaní toho, aký vplyv bude mať strata sluchu dieťaťa na osvojovanie si reči, jazyka komunikácie a jeho ďalšie vzdelávanie zohráva úlohu viacero faktorov: stupeň straty sluchu, typy poruchy sluchu, obdobie, kedy k poruche sluchu došlo, či zasiahla 1 alebo dve uši alebo sa porucha sluchu s postupujúcim vekom mení.
- Preto deti s rovnakou stratou sluchu môžu potrebovať rozličné sluchové pomôcky, rozličnú mieru podpory a aj ich výsledky v oblasti jazyka a reči môžu byť rozličné, resp. budú trvať rozlične dlho, kým ich dosiahnu.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké sú možnosti kompenzácie straty sluchu?
- Strata sluchu sa v súčasnosti kompenzuje najčastejšie načúvacími aparátmi, kochleárnymi implantátmi a implantovateľnými systémami na kostné vedenie (BAHD). Okrem toho existujú ďalšie pomôcky, ktoré poskytuje rezort sociálnych vecí a sú využiteľné pri pozeraní televízie, rozhlasu, atď., pričom sú určené pre staršie deti a dospelých.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo sú to načúvacie prístroje a ako fungujú?
- Načúvacie prístroje sú zariadenia, ktoré zosilňujú zvuky reči a prostredia, čím uľahčujú počúvanie ľuďom, ktorí majú poruchu sluchu. V súčasnosti sú veľmi diskutovanou témou. Ide o najrozšírenejšiu sluchovú pomôcku, pričom pri jej správnom výbere, nastavení, opakovanej kontrole nastavenia a správne realizovanej sluchovej výchove je základom pre osvojenie si jazyka a reči a následne vzdelávania a pracovného a sociálneho uplatnenia.
- Načúvacie prístroje sa líšia okrem veľkosti, umiestnenia a tvaru (závesné, zvukovodové) aj použitou technológiou zosilnenia. Kedysi sa používali analógové prístroje, no deťom sa v súčasnosti predpisujú už len plne digitálne prístroje.
- Porucha sluchu môže byť unilaterálna a bilaterálna, čiže aj podľa toho sa prideľujú načúvacie prístroje. Pri bilaterálnych poruchách sluchu sa vždy musia prideliť a aj používať dva načúvacie prístroje.
- Načúvací prístroj je významná podpora, ale nenahradí zdravý sluch a životné podmienky, v ktorých sa nachádzame - v niektorých situáciách jeho využitie /resp. jeho plné využitie do určitej miery znemožňujú napr. kúpanie, niektoré športy, nadmerný hluk... .
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Z čoho sa skladá načúvací prístroj (tzv. načúvatko)?
- Ušná koncovka - musí dobre tesniť vo zvukovode a v ušnici a nesmie spôsobovať nepríjemný tlak či bolesť, preto sa musí priebežne meniť počas toho, ako dieťa rastie. Netesniaca alebo mechanicky poškodená koncovka spôsobuje pískanie prístroja tzv. spätnú väzbu, čo výrazne ovplyvní, koľko zosilneného zvuku sa reálne dostane do ucha. V súčasnosti sa vyrábajú veľmi kvalitné mäkké ušné koncovky, ktoré sú príjemné aj na nosenie.
- Závesný hák - je malý, dutý, ohnutý plast, ktorý drží načúvací prístroj za ušnicou.
- Regulátor hlasitosti - páčka, gombík alebo malé koliesko s číslami, ktoré umožňuje zvýšiť hlasitosť načúvacieho prístroja. Digitálne načúvacie prístroje pre malé deti majú zvyčajne regulátor hlasitosti deaktivovaný, aby si nemohlo samo náhodne zmeniť.
- Mikrofón - sníma zvuky z okolia. Prístroj môže mať 1 alebo viac mikrofónov.Čím viac ich má prístroj, tým je lepší jeho smerový efekt, tým lepšie môže dieťa počúvať reč v šume. Deťom sa bežne predpisujú prístroje s dvoma mikrofónmi.
- Prepínač programov - umožňuje meniť programy v závislosti od toho, v akom prostredí sa osoba nachádza. Niektoré môžu uľahčiť vnímanie reči v hluku, zlepšiť kvalitu počúvania hudby, vnímanie reči počas telefonického rozhovoru alebo môžu pripojiť FM systém. V prípade malých detí je výber programu automaticky nastavovaný načúvacím prístrojom.
- Dvierka batérie (a batéria) - nachádzajú sa zvyčajne na spodnej časti načúvacieho prístroja a načúvací prístroj sa otvorením dvierok vypne. Batérie sa vyrábajú v niekoľkých veľkostiach a pri vkladaní je potrebné dať pozor, aby bola správne vložená (znamienko + na batérii). Špeciálne jednorazové batérie „zinok-vzduch“ alebo „zink-air“ sa musia najprv aktivovať. Odlepí sa z nej pásik a voľne položená sa ponechá aspoň minútu. Batérie vydržia 1 – 4 týždne, priemerne 2 týždne a jej vydrž ovplyvňujú viaceré faktory (veľkosť batérie, veľkosť straty sluchu, koľko je prístroj používaný, prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje, pískanie prístroja). Je dobre vedieť, koľko batérií dieťa potrebuje, aby ste si ich mali vždy k dispozícii.
- FM prijímač (audiobotička) - je doplnkové príslušenstvo, ktorého úlohou je sprostredkovať čo najčistejšiu reč v sťažených podmienkach (hluk, veľká vzdialenosť). Audiobotička je súčasťou FM systému a zvyčajne sa predáva v dvoch verziách: a) ako integrovaná audiobotička skrytá v dvierkach batérie, ktoré sú o niečo väčšie ako dvierka bez audiobotičky. b) univerzálna audiobotička je malá násada (konektor), ktorá sa pripevní k načúvaciemu prístroju.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
S ktorými termínmi sa môžeme stretnúť pri nastavovaní načúvacích prístrojov a čo znamenajú?
- Zisk - zosilnenie/výkon načúvacieho prístroja na jednotlivých frekvenciách.
- Pásmo/pásma – ide o frekvenčné pásma, ktoré sa zosilňujú podľa straty sluchu dieťaťa, čiže niektoré pásma sú zosilnené viac a niektoré sa zosilňujú menej. Čím viac pásiem má prístroj, tým jemnejšie je ho možné nastaviť na poruchu dieťaťa.
- Kanál /kanály – pomáhajú napríklad lepšie odlíšiť šum od reči a potlačiť ho, čím viac kanálov má prístroj, tým presnejšie a efektívnejšie môžu rôzne funkcie načúvacieho prístroja pracovať.
- Manažér spätnej väzby - je funkcia v načúvacom prístroji, ktorá zabezpečuje, aby načúvací prístroj v uchu nepískal. Pískanie sa objavuje najčastejšie pri veľkom zosilnení zvukov. Ak je však manažér spätnej väzby správne nastavený a koncovka tesná, ani pri vysokom zosilnení by nemal prístroj za normálnych okolností pískať.
- Zisková krivka – je výsledkom sledovania schopnosti počuť čo najtichšie zvuky na jednotlivých frekvenciách pri použití načúvacích prístrojov. Zisková krivka by sa mala počas dolaďovania načúvacích prístrojov neustále zlepšovať.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké mýty kolujú o načúvacích prístrojoch alebo o ľuďoch, ktorí ich nosia / nenosia?
- Mýtus: S načúvacími prístrojmi bude moje dieťa počuť rovnako dobre ako počujúce dieťa.
- Mýtus: S načúvacími prístrojmi bude moje dieťa schopné porozumieť reči (porozumieť, čo mu hovorím).
- Mýtus: Používanie načúvacích prístrojov postupne zhorší sluch môjho dieťaťa.
- Mýtus: Iba deti s ťažkou stratou sluchu potrebujú načúvacie prístroje.
- Mýtus: Nie je nutné, aby dieťa nosilo dva načúvacie prístroje.
- Mýtus: Stačí, ak bude naše dieťa nosiť načúvacie prístroje iba na logopédiu alebo v škôlke.
- Mýtus: S načúvacími prístrojmi bude naše dieťa schopné vždy počuť reč dobre.
- Mýtus: Pre načúvacie prístroje bude moje dieťa pôsobiť „postihnuto“.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo je to kochleárny implantát a na akom princípe funguje?
- Kochleárny implantát (KI) je prístroj, ktorý je určený predovšetkým ľuďom s veľmi ťažkými stratami sluchu alebo s praktickou hluchotou, ktorí majú minimálny alebo žiaden úžitok z načúvacích prístrojov. Načúvacie prístroje hlasitosť zvukov zosilňujú, ale v slimáku (v kochlei) nie sú funkčné vláskové bunky, ktoré by zosilnený signál dokázali preniesť do sluchového nervu alebo je zvuk z načúvacích prístrojov skreslený a neumožňuje porozumenie hovorenej reči. Kochleárny implantát teda nahrádza vláskové bunky v kochlei a pomocou voperovaných elektród priamo stimuluje sluchový nerv a tým umožňuje vnímanie zvukov.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Z čoho sa skladá kochleárny implantát?
- V súčasnosti všetky modely implantátu (bez ohľadu na výrobcu) pozostávajú z vnútornej a vonkajšej časti.
- Vnútorná časť KI sa vkladá počas operácie do hlavy a skladá sa z prijímacej cievky (stimulátora), ktorá je chirurgicky uložená pod kožu za uchom do jamky skalnej kosti a z jemného zväzku elektród (počet je rozdielny pri jednotlivých druhoch implantátov), ktorý sa vsúva do slimáka vnútorného ucha.
- Vonkajšia časť KI pozostáva zo zvukového procesora, na ktorom je mikrofón a vysielacia cievka, pri niektorých modeloch aj káblik.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké sú "implantačné kritéria", resp. podmienky, za akých sa posudzuje pridelenie alebo nepridelenie kochleárneho implantátu?
- 1. audiologické kritériá;
- 2. lekárske kritériá;
- 3. logopedické kritériá;
- 4 psychologické kritériá;
- Každé implantačné centrum si ich čiastočne upravuje, a preto sa môžu v niektorých podrobnostiach líšiť. Sledujú sa nielen tieto kritéria, ale aj kontraindikácie pre jej realizáciu (napr. anomálie vnútorného ucha, centrálna porucha sluchu, nevhodné sociálne prostredie, atď.).
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Kde sa na Slovensku vykonávajú kochleárne implantácie?
- SCKI – Slovenské centrum kochleárnej implantácie, Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNB a Foniatrické oddelenie FN, Bratislava;
- Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku, Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice;
- Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku ÚVN-FN a SZÚ Bratislava, Ružomberok;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
S akými situáciami treba počítať pri implantovaní kochleárneho implantátu?
- Kochleárny implantát je veľkým prínosom pre osoby s ťažkou poruchou sluchu, ale pri jeho používaní sa vyskytujú situácie, s ktorými je potrebné počítať, resp. im predchádzať.
- statická energia;
- nemožnosť podstúpiť niektoré vyšetrenia (napr. magnetická rezonancia), niektoré terapie (elektrošoky);
- plávanie a pobyt vo vode (vonkajšia časť sa odkladá alebo sa používajú tzv. aqua súpravy);
- potenie, nadmerná vlhkosť;
- kolotoče;
- niektoré kontaktné športové aktivity;
- prach, prašné prostredie;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Vieme implementovať kocheárny implantát aj pri bilaterálnom počutí?
- Áno. Podobne ako pri načúvacích prístrojoch aj pri KI je trendom prideľovať pri bilaterálnej poruche 2 KI. Bilaterálne počutie je možné zabezpečiť dvomi hlavnými spôsobmi:
- KI na jednom uchu + načúvacím prístrojom na neimplantovanom uchu;
- dva KI, pričom operácia môže prebehnúť súčasne alebo postupne, s odstupom času;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Systém BAHD: čo to je a na akom princípe funguje?
- Ďalšie kompenzačné pomôcky, ktoré sa používajú u osôb s poruchou sluchu sú implantovateľné systémy na kostné vedenie, na ktoré sa používa strešný názov BAHD - Bone Anchored Hearing Devices systémy. Niektorí odborníci ich zaraďujú medzi načúvacie prístroje, iní zase medzi implantovateľné systémy a existuje niekoľko používaných systémov (BAHA, BONEBRIDGE).
- Tieto prístroje sa používajú v prípade, keď je vo vonkajšom a/alebo v strednom uchu prekážka a zvuk sa cezeň nemôže dostať do vnútorného ucha na jeho ďalšie spracovanie. Je ich možné používať aj u detí, ktoré majú obojstranne nevyvinutý vonkajší zvukovod alebo je zvukovod tak úzky, že sa doň nezmestí tvarovka pre načúvací aparát. Medzi nevýhody patrí trvalo čnejúca skrutka a pomerne veľký prístroj a tiež to, že prístroj nie je možné nosiť v daždi, vo vode.
- Systémy BAHD využívajú schopnosť človeka vnímať zvuky okrem zvukového aj kostným vedením. Zvuk sa priamo v procesore mení na vibrácie, ktoré sa prenášajú kosťami lebky do vnútorného ucha a tam sa následne spracúvajú podobne ako pri bežnom načúvacom prístroji.
- Pri systémoch kostného vedenia platia rovnaké zásady ako pri načúvacích prístrojoch a kochleárnom implantáte, čiže skorá diagnostika poruchy sluchu, výber vhodnej pomôcky a skoré nosenie kostného vibrátora. Pri kostných vibrátoroch platí zásada 1-3-6 rovnako ako pri načúvacích prístrojoch a musia byť správne nastavené. Prístroj nastavuje lekár alebo technik príslušnej firmy pomocou špeciálneho softvéru. Podobne ako pri ostatných formách korekcie sluchu je počas nastavovania potrebné sledovať ziskovú krivku, aby sa postupným nastavovaním prístroja dosiahlo optimálne nastavenie.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
U akých skupín osôb sa v oblasti poruchy sluchu odporúčajú systémy BAHD?
- s prevodovou nedoslýchavosťou, malformáciami vonkajšieho zvukovodu;
- pri chronických zápaloch stredného ucha, pri trvalom a opakovanom výtoku z ucha, pri prítomnosti rozsiahlych trepanančých dutín;
- u osôb s kombinovanou nedoslýchavosťou;
- pri chirurgicky neriešiteľných sluchových poruchách, napr. kochleárna forma otosklerózy;
- u osôb s jednostrannou hluchotou;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Z čoho sa skladá BAHA prístroj?
- titánový implantát, ktorý je upevnený v kosti;
- nadstavec, ktorý je pevne spojený s implantátom;
- magnet;
- rečový procesor;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Ako začína komunikovať dieťa s poruchou sluchu?
- Dieťa s poruchou sluchu, ktoré ani nevie, že počuje horšie (nevie, aké je to počuť plnohodnotne), zo začiatku vôbec nepočuje, resp. počuje niečo iné, ako bolo skutočne povedané, má tiež úplne prirodzenú potrebu nadviazať kontakt s ľuďmi okolo seba a s nimi komunikovať. Jednoducho povedané - má rovnako veľkú potrebu, ale nie rovnaké možnosti sociálnej komunikácie.
- Zväčša začína komunikovať neverbálne – používa mimiku, gestá, ukazovanie na predmety, osoby, činnosti, o ktorých nás chce informovať, pričom ich môže sprevádzať rozličnými zvukmi (príjemnými, ale aj nepríjemnými v závislosti od mnohých faktorov).
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo hrá významnú úlohu pri počiatkoch komunikácie detí s poruchou sluchu?
- Významnú úlohu zohrávajú aj kompenzačné pomôcky (hlavne načúvacie prístroje, kochleárny implantát), ktoré mu sprostredkovávajú zvuky a následne reč z okolia, čiže zisťuje, že svet je plný zvukov a že predmety, osoby, činnosti produkujú rozličné zvuky a že aj ono vie za pomoci rozličných predmetov, ale aj svojho hlasu produkovať zvuky.
- Zo začiatku neviete presne, čo od vás chce, a len viac-menej hádate. Pri určitej dávke trpezlivosti a vynaliezavosti sa podarí aspoň čiastočne prekonať prvotnú komunikačnú bariéru medzi rodičmi/inými osobami a dieťaťom, pričom postupne sa objavujú najlepšie spôsoby vzájomnej komunikácie a využívania rozličných komunikačných foriem (posunok, gesto, mimika, slovo, obrázok...).
- Pomôžu pri tom konkrétne situácie, v ktorých sa komunikuje, kedy sa dá pomôcť konkrétnymi predmetmi, obrázkami, resp. ukazovaním na predmety v okolí.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké sú spôsoby komunikácie ľudí s poruchou sluchu a aká je zvyčajne ich následnosť?
- Neverbálna komunikácia (fyzický kontakt - haptika, pohľad - očný kontakt, mimika, gestikulácia, vzdialenosť komunikujúcich - proxemika, pantomíma);
- Špecifické komunikačné formy (posunková komunikácia, pomocné artikulačné znaky (PAZ), prstová abeceda, odzeranie);
- Alternatívna augmentatívna komunikácia (napr. očná navigácia, softvéry a pod.);
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo je to neverbálna komunikácia?
- Neverbálna komunikácia poskytuje cenné informácie predovšetkým pre malé deti s poruchou sluchu na začiatku starostlivosti, keď nemajú vybudovanú reč, a zároveň je dôležitým mostom medzi dieťaťom a rodičom/spolukomunikujúcim. Neverbálna komunikácia ale zohráva úlohu počas celého nášho života.
- Neverbálna komunikácia nie je primárnym cieľom, ale je výborným prostriedkom na nadviazanie kontaktu, na povzbudenie dieťaťa, aby reagovalo na podnety. Je zrejmé, že budete pritom používať aj reč a/alebo posunky a neverbálna komunikácia ich bude sprevádzať. Pre dieťa to môže byť/bude na začiatku primárny kanál, cez ktorý dostáva aj odovzdáva informácie, preto ju treba využívať čo najviac. Možno zistíte, čo všetko vieme prostredníctvom nej sprostredkovať a čo všetko vám vaše dieťa rozumie, ale aj vie „povedať“.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo patrí medzi najvýznamnejšie formy neverbálnej komunikácie?
- Fyzický kontakt (haptika) - dieťa musí mať pocit istoty, pretože mu často chýba (alebo je nedokonalé počutie nežného hlasu matky). Fyzický kontakt sa využíva aj na upútanie pozornosti, na upokojenie, na prejavenie radosti, neskôr ako znak pre začiatok, udržanie, ale aj ukončenie komunikácie.
- Pohľad (očný kontakt) - u osôb so stratou sluchu (zvlášť s ťažkou a veľmi ťažkou) je pohľad prostriedkom na upútanie pozornosti a nadviazanie akejkoľvek komunikácie. Očný kontakt je možné a žiaduce udržiavať už od narodenia. Dieťa čoskoro zistí, že pohľad mu poskytuje informácie, ktoré sú dôležité, a viaže sa aj s inými neverbálnymi prostriedkami (napr. s mimikou) a aspoň čiastočne mu nahrádza to, čo nie je schopné vnímať sluchom. Dieťa môže byť zaujaté inou činnosťou, preto niekedy treba počkať, aby sa na rodiča/osobu pozrelo, zaujať ho vecami, ktoré mu chceme ukázať, nápadnosťami na tvári, resp. grimasou. Pri komunikácii v posunkovom jazyku, prstovej abecede a pomocných artikulačných znakoch je očný kontakt podmienkou komunikácie, bez neho nie je možné vôbec komunikovať. U všetkých osôb s poruchou sluchu neplatí, že pohľad dlhší ako 3 sekundy je neslušný, práve naopak, v mnohých prípadoch je nevyhnutný, a preto si na to treba zvyknúť, že dieťa sa môže s napätím pozerať, očakávať reakciu komunikujúcich.
- Mimika - ide o výraz tváre, ktorý vie vyjadriť rozličné pocity: šťastie – nešťastie, radosť – smútok, strach, pokoj – rozčúlenie, spokojnosť – nespokojnosť, záujem – nezáujem, prekvapenie. Napriek tomu, že dieťa nebude vždy presne vedieť, čo sa deje, tak na základe mimiky bude často reagovať aj ono – „naučí sa ju čítať“ (bude vedieť, že sa tešíte, hneváte, ste unavený a podľa toho bude aj ono často reagovať, bude sa smiať, schová sa, rozplače sa). Mimika je dôležitým prvkom aj pri vysvetľovaní obsahu slov, charakteristike osôb, zvierat, ale aj činnosti (napr. veľké oči pri sove), bežne ju používame aj u počujúcich detí a u detí s poruchou sluchu majú ešte väčší význam.
- Gestikulácia - pohyby hlavou, rukou, celým telom, ktoré sprevádzajú reč. Nemala by byť prehnaná, aby zbytočne nerušila, neodpútavala pozornosť napr. od odzerania. Dôležitá je hlavne na začiatku rozvíjania komunikácie, keď ukazovacie gestá môžu nahradiť chýbajúcu slovnú, resp. posunkovú zásobu (ukázanie na osobu, predmet, zviera, o ktorom chceme hovoriť) a tieto gestá sú súčasťou našej komunikácie počas celého nášho života. Niektoré gestá majú platnosť posunku, znamená to, že nie je medzi nimi rozdiel a bežne ich vo svojej komunikácii používame všetci, teda aj s deťmi, ktoré počujú, alebo medzi dospelými navzájom. Napr. nesmieš, poď sem, zober, daj, prosím, nie.
- Vzdialenosť komunikujúcich (proxemika) - ide o vzdialenosť komunikujúcich a je dôležité, aby medzi dieťaťom bolo čo najmenej rušivých faktorov (hlavne zvuky z prostredia), ktoré môžu negatívnym spôsobom ovplyvniť efektivitu využívania načúvacích prístrojov/kochleárnych implantátov. Vzdialenosť komunikujúceho a dieťaťa je dôležitá aj pri využívaní odzerania, keď dieťa okrem sluchových informácií pozoruje a má rozoznávať malé pohyby a zvyčajne aj veľmi rýchle pohyby (pohyby úst, jazyka atď.).
- Pantomíma - nepatrí medzi neverbálne komunikačné prostriedky, ale má mimoriadny význam, pretože prostredníctvom pohybu vyjadrujeme činnosti alebo dej, napr. utekať, písať, jazdiť. Prostredníctvom nej vieme zahrať vytypovanú osobu, zviera, činnosť, resp. celú situáciu, ktorú dieťa zažilo.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Bude moje dieťa rozprávať aj keď má poruchu sluchu?
- Najčastejšou a stále opakovanou otázkou počujúcich (ale často aj nepočujúcich) rodičov je, či ich dieťa bude rozprávať. Je to prirodzené, pretože väčšina spoločnosti sú počujúci a komunikácia hovoreným jazykom je považovaná za primárnu. Trochu iná situácia je u rodičov, ktorí sú sami sluchovo postihnutí a oni sami ovládajú posunkový jazyk, oni zväčša chcú, aby ich deti boli bilingválne.
- V oblasti ľudí s poruchou sluchu existuje neverbálna komunikácia, špecifická komunikácia a augmentatívna komunikácia.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Posunková komunikácia - čo to je a ako funguje?
- Ide o komunikáciu, ktorej základom nie sú slová, ale posunky, ktoré vyjadrujú celé slovo, slovné spojenie a nie písmeno abecedy, ako sa ešte stále niektorí ľudia domnievajú. Taktiež je dôležité vedieť, že nie na každé slovo zo slovenského jazyka musí byť vždy jeden posunok, ale môžu sa vyskytovať rozličné situácie: napr. jedno slovo predstavuje niekoľko posunkov (napr. strom – STROM, VIANOCE, DECEMBER) v niektorých častiach Slovenska.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Ako sa delí posunkový jazyk, resp. aké sú dva základné pojmy jeho využívania?
- prirodzený posunkový jazyk (v našom prípade slovenský posunkový jazyk);
- posunkovaný jazyk (v našom prípade posunkovaná slovenčina);
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo je to prirodzený posunkový jazyk?
- Pre nepočujúcich je posunkový jazyk plnohodnotnou formou komunikácie, podobne ako pre nás počujúcich hovorený jazyk. V súčasnosti je deklarované a všeobecne prijímané odborníkmi z viacerých oblastí, že posunkový jazyk je plnohodnotný jazyk (ako hovorený jazyk u počujúcich) a že neexistuje jeden univerzálny posunkový jazyk, ale len národné posunkové jazyky (čiže slovenský posunkový jazyk, český posunkový jazyk, nemecký posunkový jazyk), ktoré sa od seba líšia, napriek tomu majú niektoré spoločné charakteristiky. Taktiež sa deklaruje, že posunkový jazyk je verbálny spôsob komunikácie (nezaraďujeme ho medzi neverbálnu komunikáciu), ale má inú modalitu ako hovorený jazyk. Posunkový jazyk (ako sme spomenuli vyššie) sa vníma zrakom (vizuálne) a produkuje rukami (čiže manuálne), preto sa hovorí, že ma vizuálno-motorickú modalitu. Hovorený jazyk sa vníma sluchom (auditívne) a produkuje slovom, preto sa hovorí, že má auditívno-verbálnu modalitu.
- Posunkový jazyk má vlastnú gramatiku, ktorá je iná ako gramatika slovenského jazyka, svoju vlastnú posunkovú zásobu, pretože sa vyvinul nezávisle od hovorených jazykov. Znamená to, že plnohodnotne prostredníctvom posunkového jazyka môžu komunikovať aj malé nepočujúce deti bez toho, že by ovládali hovorený jazyk. Príkladom sú nepočujúce deti nepočujúcich rodičov, ktoré vyrastajú v prostredí, kde sa posunkový jazyk prirodzene vyskytuje a deti si ho osvoja rovnakým spôsobom (aj v rovnakom období) ako počujúce deti hovorený jazyk. Tieto deti komunikujú o oblastiach, ktoré sú charakteristické pre ich vek, majú totiž bezbariérový prístup k novým posunkom a je výskumami potvrdené, že osvojenie jazyka (bez ohľadu na jeho modalitu) v ranom veku napomáha k osvojeniu/naučeniu ďalších jazykov.
- Ak si všímate komunikáciu nepočujúcich, vidíte, že aj oni vydávajú nejaké zvuky, niekedy im rozumiete viac, inokedy menej. Znamená to, že aj v posunkovom jazyku sa používa tzv. slovný sprievod. V mnohých prípadoch nejde o celé slová, ale len ich časti (najčastejšie začiatok slova) a pri jednej skupine posunkov (tzv. špecifické posunky) neexistuje relevantný ekvivalent (slovo) v hovorenom jazyku.
- Posunkový jazyk neexistuje vo vzduchoprázdne, je v kontakte s hovoreným jazykom (v našom prípade so slovenským jazykom), ktorý ho prirodzene ovplyvňuje. Vytvárajú sa nové posunky, ktoré vznikajú z potreby komunikácie osôb používajúcich posunkový jazyk, pričom primárne sa objavili v slovenskom jazyku, alebo v inom jazyku (napr. Skype, Facebook, E - mail, kochleárny implantát...). Znamená to, že aj v posunkovom jazyku sa vyskytujú nové posunky na predmety, osoby, činnosti, ktoré predtým neexistovali, ale taktiež aj posunky z rôznych dôvodov zanikajú.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Faktory slúžiace na pochopenie posunkového jazyka:
- nepočujúcim, ovládajúcim posunkový jazyk, umožňuje bezbariérovú komunikáciu medzi sebou, ale aj menej namáhavú komunikáciu v styku s počujúcimi;
- posunkový jazyk je najdôležitejším znakom komunity Nepočujúcich a znakom identifikácie sa s touto skupinou osôb;
- naučiť sa posunkový jazyk nie je jednoduché. Napriek tomu máme veľa príkladov počujúcich osôb, aj rodičov nepočujúcich detí, ktorí to zvládli, dokonca aj na veľmi vysokej úrovni. Je všeobecne uznávané (podobne ako v iných jazykoch), že najlepším spôsobom naučenia sa posunkového jazyka je pohybovať sa často v prostredí nepočujúcich, ktorí ho ovládajú a komunikovať s nimi;
- väčšina počujúcich rodičov nepočujúcich detí sa nenaučí prirodzený posunkový jazyk, ale posunkovanú slovenčinu, alebo súbor (väčší, alebo menší) posunkov, ktorými dopĺňa, zvýrazňuje svoju hovorenú výpoveď. Aj v takomto prípade svojim deťom veľmi pomôžete, pretože ak hovoríte a zároveň niektoré slová zvýrazníte posunkami, dieťa ľahšie pochopí, čo hovoríme, čo od neho chceme atď;
- informácie v posunkovom jazyku sú sprostredkované dvomi kanálmi, samotnými posunkami, ktoré sa realizujú rukami a neverbálnou komunikáciou (mimika, postavenie, pohyby hlavy, pohľad očí...), ktoré ich dopĺňajú, spresňujú, v niektorých prípadoch aj menia význam výpovede. Všímajte si nepočujúcich a uvidíte, že aj prostredníctvom mimiky nám poskytujú množstvo informácií;
- posunkový jazyk nie je univerzálny (rovnaký) na celom svete, neexistuje „posunkové esperanto“, ale v každom štáte je národný posunkový jazyk. A nielen to, stretneme sa aj s tým, že môžu byť niektoré posunky iné na východe a iné na západe Slovenska, resp. medzi mladšími a staršími nepočujúcimi. Neznamená zo, že jeden posunok je správny a druhý nesprávny, môžeme hovoriť o „posunkovom nárečí,“ „posunkovom slangu“ a v tom je práve krása a bohatosť posunkového jazyka;
- rýchlosť komunikácie v posunkovom jazyku je približne rovnaká ako v hovorenom jazyku. Niektoré veci vieme „vypovedať“ v posunkovom jazyku pomalšie, niektoré rýchlejšie, závisí to od mnohých okolnosti (napr. téma rozhovoru, posunková zásoba), o niečo pomalšia je posunkovaná slovenčina;
- pri výbornom zvládnutí posunkového jazyka je možné vyjadriť prostredníctvom neho abstraktné pojmy, emócie, vtip, poéziu, slovné hračky. Možno sa stretnete aj s humorom nepočujúcich, ktorý je často založený práve na špecifickom spôsobe využívania posunkov, a preto je do slovenského jazyka neprenositeľný;
- dnes je všeobecne deklarované, že posunkový jazyk nemá negatívny vplyv na osvojenie si hovoreného jazyka. Naopak, začal sa využívať aj u počujúcich detí tzv. „baby-sign“ kurzy sú v súčasnosti veľmi obľúbené a ich cieľom je podporiť bezbariérovú komunikáciu v ranom veku a podporiť osvojenie hovoreného jazyka;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Dá sa už z plaču malého bábätka zistiť, či bude mať problémy s rečou?
- Úplne takto sa to povedať nedá. Ak sa napríklad narodí dieťa so sluchovým problémom, jeho krik a prvotné džavotanie je v podstate rovnaké ako u ostatných detí. Zlom nastáva až po šiestom mesiaci. Tým, že nemá spätnú väzbu, džavotanie stagnuje, až úplne zmizne. Nemôžeme preto generalizovať, že by nám plač malého dieťaťa už signalizoval poruchy s rečou. Vieme z neho vyčítať emócie a od dvoch-troch mesiacov sa krik stáva komunikačným. Postupne sa dieťa so zvukmi hrá a začína pudovo džavotať.
- Iná situácia je však u detí, ktoré majú genetické problémy, u predčasne narodených detí, detí ohrozených vývojom. Pokiaľ sú veľmi oslabené, nemajú dostatok síl na to, aby kričali, nemajú silný výdych, ktorý by rozozvučal hlasivky, aby mali adekvátny tón plaču. A preto plačú inak ako zdravé deti.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Aké obmedzenia má posunkový jazyk?
- ťažšie sa dá použiť v tme alebo s plnými rukami (nemôžeme napr. robiť ručné práce a zároveň aj komunikovať posunkami);
- osoby komunikujúce v posunkovom jazyku musia na seba vidieť (musíte byť v jednej miestnosti a pozerať sa na seba navzájom), samozrejme, neplatí to na komunikáciu prostredníctvom technológií, napr. Skype, resp. zasielanie videospráv);
- ešte stále málo ľudí komunikuje prostredníctvom posunkového jazyka napriek tomu, že situácia je úplne iná, ako bola pred 20 alebo 30 rokmi. Záujem o posunkový jazyk prejavuje stále viac počujúcich osôb a dostal sa aj do kultúry a masovokomunikačných prostriedkov;
- zlepšili sa možnosti jeho zaznamenávania (DVD, internet), napriek tomu sa nedá vždy dôsledne zachytiť. Dôvodom je skutočnosť, že posunkový jazyk je na DVD, na internet zachytený len v dvojdimenzionálnom priestore a on je vo svojej podstate trojdimenzionálny - chýba tretí rozmer, čiže vzdialenosť, resp. blízkosť od tela;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo je to posunkovaná slovenčina?
- Je jednoducho povedané spojenie slovenského jazyka s posunkami. Osoba hovorí (nahlas alebo potichu), a zároveň ku každému slovu „pripojí“ posunok z posunkového jazyka. Znamená to, že všetko, čo hovoríme, sprevádzame posunkami z posunkového jazyka. Aj táto forma sa používa medzi nepočujúcimi, je pre počujúcich jednoduchšia na naučenie aj na používanie, pretože sa využíva gramatika slovenského jazyka.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo sú to pomocné artikulačné znaky?
- Pomocné artikulačné znaky (skratka PAZ) sa vyvinuli na to, aby „zviditeľnili‟ niektoré hlásky alebo slabiky pre deti a žiakov, ktorí majú poruchu sluchu. Nezachycujú písmená, čiže písomnú (ako prstová abeceda), ale hlásky – čiže zvukovú podobu reči. PAZ sa teda vždy používajú spolu s hovorením. V minulosti, keď neboli k dispozícii také výkonné načúvacie prístroje a kochleárne implantáty, mali pomocné artikulačné znaky oveľa väčší význam ako v súčasnosti, keď aj deti s najťažšími stratami sluchu s dobre nastavenými kompenzačnými pomôckami väčšinu hlások dokážu vnímať prostredníctvom sluchu.
- Tieto znaky používajú pedagógovia sluchovo postihnutých na nácvik hovorenej reči a môžeme sa s nimi niekedy stretnúť aj u logopédov/surdologopédov. PAZ deťom vizuálne znázorňujú, bez toho, aby sme ich to učili, niektorú z charakteristík/vlastnosti konkrétnej hlásky (kde sa hláska tvorí, jej znelosť, resp. neznelosť, ktoré artikulačné orgány sa na tvorení danej hlásky zúčastňujú). Čiže im pomáhajú pri správnej artikulácii, uľahčujú ich vybavenie (čiže spomenutie si na to, ako sa hláska vyslovuje) automatizáciu (čiže upevnenie správnej artikulácie) a sú aj prostriedkom na to, že dieťa sa po upozornení sa vie pomocou PAZ aj samo opraviť.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo je to prstová abeceda?
- Základom prstovej abecedy, ako už názov napovedá, sú písmená abecedy, čiže aj laik pri niektorých znakoch vidí vzťah medzi konkrétnym písmenom a tvarom znaku prstovej abecedy, znamená to, že počet znakov prstovej abecedy závisí od počtu písmen v príslušnej, v našom prípade slovenskej abecedy. Prstová abeceda sa u detí s poruchou sluchu používa už v ranom veku, často sa používa pri rozvíjaní ranej gramotnosti.
- Použitie prstovej abecedy je široké, môže sa použiť nielen ako súčasť posunkovej komunikácie, ale aj ako súčasť hovoreného jazyka a stretneme sa s ňou aj u počujúcich.
- a) ak neexistuje (z rozličných dôvodov) posunok na daný predmet, osobu alebo činnosť, alebo ho osoba nepozná,
- b) na cudzie slová, osobné mená, názvy miest a obcí, krajín, pohorí, inštitúcií,
- c) na vyjadrenie cudzích slov, osobných mien, názvov miest a obcí, krajín, pohorí, inštitúcií atď., ktoré neviem povedať, resp. nie je zhoda medzi napísaným a vysloveným slovom,
- d) ak chceme presne povedať, resp. zapísať slovo.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké sú výhody používania prstovej abecedy?
- Pri používaní prstovej abecedy sa zväčša aj hovorí, čiže dieťa má možnosť vidieť znak prstovej abecedy a zároveň aj ho odzrieť. U malých detí môžeme prstovú abecedu použiť pri písomnom označení predmetov, osôb, činnosti, pri spoločnom „čítaní“ detských knižiek. Veľmi často sa deti pýtajú, čo znamená to-ktoré písmeno a vtedy je možné si pomôcť s prstovou abecedou. Viac možností použitia má neskôr vo vzdelávacom prostredí.
- Osvojenie prstovej abecedy nie je náročné ani priveľmi zdĺhavé ani u detí, oveľa zložitejšie je „čítanie prstovej abecedy“ od inej osoby, čiže presne vedieť čo vám ona „hovorí“.
- Prstová abeceda je viazaná na hovorený jazyk, čo je jej výhoda, ale čiastočne aj nevýhoda. Poskytuje dieťaťu slovo, slovné spojenie v správnom gramatickom tvare a je možné jednotlivé znaky prstovej abecedy spájať s napísanými písmenami, slovami a tým umožňuje dieťaťu získať väčšiu slovnú zásobu ešte skôr, ako sa ich dieťa naučí artikulovať.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké sú varianty prstovej abecedy?
- jednoručná – vždy ukazuje dominantná ruka (u praváka pravá, u ľaváka ľavá);
- obojručná – veľmi sa podobá na tajnú abecedu, ktorú sme používali ako deti v škole;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké sú obmedzenia prstovej abecedy?
- musíme poznať jazyk, resp. aspoň pochopiť korešpondenciu písmená a znaku prstovej abecedy v jeho písanej podobe (nedá sa použiť ako prvý jazyk malého dieťaťa);
- je pomalá a nevyrovná sa rytmu reči;
- nie je schopná vyjadriť city;
- ak dieťa správne „vydaktyluje“ slovo, neznamená to, že mu aj rozumie, môže ísť len o napodobnenie vypovedaného;
- je jednoduchšie slovo, slovné spojenie vytvoriť prstami ako slová, slovné spojenia „prečítať“, porozumieť od iného človeka;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Čo je to odzeranie?
- Odzeranie je schopnosť porozumieť hovorenej reči pomocou zraku z pohybov pier, výrazu tváre, gestikulácie, prípadne iných pohybov súvisiacich s obsahom rozhovoru. Pri porozumení odzeraného vždy pomáhajú aj informácie, ktoré dieťa získava prostredníctvom načúvacieho prístroja/prístrojov alebo kochleárneho implantátu, čiže vlastne ide o spojenie informácií získaných sluchom a zrakom, pričom ich zastúpenie môže byť rozličné, dokonca sa v priebehu komunikácie môže meniť (reálne možnosti dieťaťa, hluk prostredia, vzdialenosť komunikujúcich atď.).
- Dôležité je od začiatku zabezpečiť, aby sa dieťa pozeralo na tvár a začalo si uvedomovať, že pohyb úst má nejaký význam a že sú rozličné. Odzeranie sa musí „trénovať“ v konkrétnych životných situáciách, čiže dieťa nielen vidí predmet (osobu, resp. činnosť), ale aj vidí, čo sa s ňou robí, resp. čo ona robí a zároveň je mu k tomu poskytnuté konkrétne slovo, ktoré sa postupne naučí k danej osobe, predmetu alebo činnosti priraďovať. Ide o zdĺhavý proces, ktorý je ovplyvnený množstvom faktorov a princípom je, že po dlhom čase mozog dieťaťa si vyberá zo známych pojmov tie, ktoré najviac zodpovedajú pohybom úst, ktoré videl a poznaný pojem spája do súvislosti (ukáže na konkrétny predmet, resp. predmet na obrázku, vykoná činnosť, vyberie z určitého počtu predmetov ten o ktorom sa hovorí atď.).
- Odzeranie je teda spojenie toho, čo dieťa počuje (prostredníctvom kompenzačných pomôcok) a toho, čo vníma zrakom. Tieto dve možnosti zmyslového vnímania sa vzájomne dopĺňajú a ovplyvňujú. Uvedomte si, že deti so stredne ťažkou stratou sluchu majú inú východiskovú situáciu ako deti s ťažkou stratou sluchu až hluchotou.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Akými spôsobmi možno realizovať odzeranie?
- počas celého dňa v konkrétnych komunikačných situáciách (pri hre, jedení, obliekaní atď.);
- cielene pri tzv. tréningu odzerania, kedy sa zameriame práve na danú činnosť;
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Ako začať s učením odzerania?
- Dôležité pri odzeraní je, aby dieťa bolo k nám (hlavne na začiatku) otočené tvárou. Nemali by ste si vynucovať pozornosť dieťaťa drganím, sácaním a poťahovaním, skôr vyčkať, kým sa dieťa samo obráti, resp. snažiť sa zaujať ho tým, čo práve robíme. Výskumom nepočujúcich matiek nepočujúcich detí sme zistili, že nechajú dieťa dokončiť činnosť, resp. ho len jemne upozornia (dotykom, pohladením, podaním predmetu) na to, že chcú s ním komunikovať (je jedno či posunkami, alebo odzeraním), nikdy pri nácviku neotáčali násilne tvár dieťaťa k sebe, ale využívali možnosti, ktoré im poskytla daná situácia.
- Deti s poruchou sluchu sa pozerajú na tvár komunikujúcich častejšie, ako si myslíme. Čakajú na pochvalu, dovolenie, pomoc, chcú sa uistiť, že ste nablízku vždy, keď sa pozrú, je nevyhnutné k nim prehovoriť, povzbudiť ich, aby aj ony reagovali.
- Pre deti s ľahkou a stredne ťažkou poruchou sluchu, ale niekedy aj kde sa predpokladá, že budú primárne komunikovať hovoreným jazykom, je odzeranie doplňujúci prostriedok, ktorým získavajú, doplňujú, spresňujú si informácie v akusticky nevyhovujúcich situáciách (na ulici, v skupine viacerých osôb, pri hlučných prístrojoch). Toto konštatovanie platí aj pre deti s ťažkou stratou sluchu, ktorá je dobre kompenzovaná. U nepočujúcich, napriek benefitu, ktorý majú z dobre nastavených načúvacích prístrojov/kochleárnych implantátov, môže byť úloha odzerania rozličná. Môže byť primárnym zdrojom získavania informácií a sluchom si ich len doplňujú, ale môže to byť aj naopak, čiže odzeranie bude len doplnkom informácií získaných sluchom. V akusticky nevyhovujúcich podmienkach (v triede, na hlučnej ulici, pri hlučnom prístroji) sú deti často odkázané len na informácie získané odzeraním, aj preto je dobré túto schopnosť rozvíjať.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké pravidlá je dôležité dodržiavať pri nácviku a následnom využívaní odzerania?
- primárnou podmienkou je viditeľnosť tváre hovoriaceho a vzdialenosť hovoriacich od seba. Na začiatku dbáme na to, aby dieťa mohlo pozorovať tvár zoči-voči a ústa hovoriaceho by mali byť vo výške očí odzerajúceho dieťaťa. To znamená, že si k dieťaťu sadneme na koberec, posadíme si ho na kolená, oproti sebe na stoličku atď. Neskôr polohu meníme, aby dieťa mohlo pozorovať tvár hovoriaceho a jeho ústa aj z rozličných uhlov (napr. zboku).
- vzdialenosť medzi hovoriacimi by nemala byť viac ako 1,5 metra, pri malých deťoch sme často v ich tesnej blízkosti, a preto tu neplatí pravidlo o vzdialenosti menšej ako 0,5 metra, ktorú dodržiavame u dospelých. Ide nám v tomto prípade o to, aby dieťa malo nielen dobrú viditeľnosť hlások, ale aj čo najmenej rušivých vplyvov pre vnímanie sluchom.
- upozorňujeme dieťa na to, že sa chystáme hovoriť, aby s vami mohlo nadviazať zrakový kontakt. Pri deťoch s ľahšou stratou sluchu to nie je vždy nutné, ale pri ťažších stratách sluchu je upozornenie nutné. Môže byť dotykom, hlasom, gestom, ukázaním na hračku, jej podaním atď. Niekedy je potrebné počkať, dokiaľ dieťa dokončí činnosť, ktorou je zaujaté, resp. využiť jeho zaujatie pre odzeranie.
- pre odzeranie treba správne osvetlenie, hovoriaci nesmie byť v tieni a rovnako aj odzerajúce dieťa nesmie byť oslňované svetlom (resp. slnkom). Preto treba hľadať vhodné miesto hlavne vtedy, keď je odzeranie realizované v rámci tréningu. Pri bežnej komunikácii nie vždy vieme vytvoriť adekvátne podmienky na odzeranie.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aké sú prekážky pri odzeraní?
- Ruka pred ústami, žuvačka a jedlo v ústach, pírsing, cigareta. Ďalšími prekážkami sú napríklad fúzy, brada, resp. nedokonalý chrup, prudké pohyby hlavou, rukami, veľké hompáľajúce sa náušnice.
- Ak hovoríme s dieťaťom, treba zreteľne vyslovovať (ale artikuláciu nepreháňať), využívať o niečo pomalšie tempo ako zvyčajne. Nekričíme, hovoríme správne, vyvarujeme sa skomoleným detským výrazom a vyjadrujeme celú myšlienku, napr. „Mama ti dá zajaca“.
- Nedá sa odzerať slovo, ktoré dieťa doposiaľ nepoznalo, ale len tie slová, ktoré sa už naučilo. Prostredníctvom odzerania nie je možné deti učiť nové slová ani rozlíšiť niektoré faktory, napr. moduláciu hlasu, iróniu. Ďalším problémom pri odzeraní je počet zúčastnených osôb. Veľa detí sa naučí odzerať, aj viaceré osoby, s ktorými prichádza do styku a zväčša komunikácia „face to face“ čiže dvoch osôb oproti sebe, nie je problém. Výraznejšie problémy nastávajú v skupine, keď je potrebné včas zistiť, kto a či vôbec niekto prehovoril, ľudia si vzájomne „skáču“ do reči, otáčajú sa a nie sú zvyknutí upozorňovať dopredu, že sa chystajú prehovoriť, alebo že už skončili. Dieťa, aj dobre odzerajúce, v takomto prípade nie je schopné sa do rozhovoru plnohodnotne zapojiť, pretože mu určitý čas trvá, kým zistí, kto začal hovoriť, na koho reaguje, čo hovorí a kto nasleduje. Preto sa často do takýchto rozhovorov nezapája alebo sa zapojí neadekvátne, napr. odpovedá na niečo iné, ako bolo povedané.
- Pamätajte na to, že každý človek trochu ináč artikuluje, a preto dieťa môže svojim rodičom, starým rodičom dobre odzerať, ale nie je tomu tak pri iných osobách, resp. potrebuje určitý čas na to, aby si „zvyklo“ na ich spôsob artikulácie, alebo aj oni sa naučili, aké princípy je potrebné dodržiavať. Veci, ktoré nám počujúcim nevadia (napr. žuvačka, cukrík v ústach) môžu byť pre vaše dieťa neprekonateľným problémom. Je dobré na tieto skutočnosti upozorniť aj príbuzných, rodinných kamarátov, ale aj jeho kamarátov a neskôr pani učiteľku v materskej škôlke. Môžete tým predísť viacerým nedorozumeniam a vaše dieťa má väčšiu šancu odzerať a zapojiť sa do komunikácie detí, ale aj dospelých.
Zdroj: Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD; Viac v knihách Máme dieťa s poruchou sluchu 1, 2 (Autori: Hovorková S.- Rzymanová, M.- Tarcisiová, D.)
Aký je rozdiel medzi dojčeným dieťaťom a tým, ktoré mlieko pilo z fľaše?
- Pri dojčení sú dostatočne stimulované všetky periorálne svaly. Využíva sa pritom sací a hltací reflex. Aby sa dieťa najedlo, namáha sa. Ak je dieťa kŕmené fľaškou, zaujíma nás, či nemá veľmi veľký otvor na cumlíku, pretože takto môže iba pasívne prehĺtať, mlieko mu stečie do tráviacich ciest. Nenamáha si okolie pier, svaly v ústach a tým sa môže džavotanie niektorých hlások oneskoriť.
- Ďalšou kategóriou sú najmä predčasne narodené deti, ktoré neprijímajú stravu normálne cez ústa, ale sondou. V neskoršom veku sa u nich môže vyvinúť až fóbia prijímať potravu ústami. Dieťa môže byť hypersenzitívne, preferuje prijímať potravu iba hladkej konzistencie, odmieta žuť a inú štruktúru jedla. Nenamáha si jazyk a svalstvo dôležité na príjem potravy. Rodičom sa zdá, že to nesúvisí s rečou, ale primárnou funkciou oromotorického systému je jesť a dýchať.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Dobehnú si deti samé to, že ako bábätká pili z fľaše a neboli dojčené?
- Samozrejme, môžu to dobehnúť. Problém nastáva, ak sa fľaška podáva pridlho. Dieťa neprijíma nemliečnu potravu od šiestich mesiacov. Keď rodič z prehnaného strachu dáva dieťaťu len hladkú stravu, berie mu príležitosť vytrénovať si žuvacie svaly.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Škodia matky dieťaťu, keď mu pridlho mixujú stravu?
- Nepovedala by som, že škodia, ale môžu ho brzdiť vo vývoji. Vo svete sa robil zaujímavý výskum: v momente, keď dieťa do úst prvýkrát vezme pohár alebo zovrie lyžičku perami, dochádza k ich aktivizácii. Do mesiaca po tejto aktivite začne vytvárať hlásky b, p, m. Samozrejme, nemôžeme to generalizovať, tieto hlásky sa naučia deti prirodzene aj bez toho, že pijú z pohára, ale určitá paralela tam je.
- Keď dieťa začne prijímať tuhšiu potravu, musí jazykom kmitať smerom hore a dole. Tu už máme pôdu na to, aby dieťa začalo rozprávať hlásky d, t, n, keď sa jazykom dotýka tvrdého podnebia.
- Netreba sa zľaknúť toho, ak dieťa bude stravu vypľúvať. Aj pri zavádzaní nových potravín treba byť trpezlivý, deti si skutočne privyknú po ôsmich – desiatich pokusoch. Netreba to hneď v začiatkoch vzdať.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
O čom hovorí metodika baby-led weaning?
- Napríklad keď sa dieťaťu podáva v celku parený zemiak, mrkva či petržlen. Dieťa si rúčkou na ne siaha a snaží sa hryzacími pohybmi, hýbaním sánky hore-dole potravu spracovať. Je to najlepší prirodzený tréning. Kŕmenie vhodným spôsobom a technikou je i tréningom orálnej motoriky.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Nemajú sa rodičia obávať, že malé deti bez zubov to nedokážu pohrýzť a môžu sa začať dusiť?
- Nehovorím o prvom kŕmení. V šiestich mesiacoch potravu najprv rozmixujeme, neskôr ju začneme pučiť vidličkou a v tom období sa netreba báť podávať potravu v celku.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Kedy je z odborného hľadiska dobré privyknúť dieťa na pohár?
- Keď na to bude dieťa zrelé. Vývin podlieha určitým medzníkom a nemôžeme preskakovať vývinové štádiá. Je však dokázané, že ak po dvanástom mesiaci veku dieťa pije len z fľašky, dochádza k oneskorenému zreniu orálno-motorických pohybov.
- To máte ako s motorickým vývojom. Dieťa najprv leží, potom začne dvíhať hlavičku, pretáčať sa. Začne sa plaziť, preskočí fázu štvornožkovania a postaví sa. Niektoré maminy vtedy povedia, super, má osem mesiacov a udrží sa pri nábytku. Síce stojí, ale nemá dostatočne stabilné svaly v driekovej oblasti. Je ako taká handrová bábika. Čo to môže spôsobiť? Predstavte si to ako kladku. Drieková oblasť nám paralelne pôsobí s oblasťou ramenného pletenca, krku, pohyblivými časťami sánky a jazyka. Pokiaľ nedokážem stabilne sedieť a stále ma bude gravitácia ťahať dole, tak nedokážem stopercentne ovládať ani artikulačné orgány.
- Ináč povedané, stabilita panvy pôsobí na kontrolu trupu, následne na kontrolu hlavy s vplyvom na čelusť, jazyk a pery.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Objavia sa rečové problémy ak dieťa preskočí fázu lezenia a začne sa stavať alebo preskočí fázu sedenia a začne chodiť?
- V praxi som sa stretla s tým, že mnohé deti majú palatálny sigmatizmus – špecificky narušenú výslovnosť sykaviek. Ale tento faktor nezvykne byť jediný.
- Pokiaľ dieťa neštvornožkuje, v prípade samotnej artikulácie ho to môže postihnúť, ale nemusí. Evidujeme, že tieto deti majú v predškolskom a školskom veku problémy s koordináciou, problémy s matematickými operáciami. Kognitívny vývoj môže byť zasiahnutý.
- V tejto súvislosti sa dajú spomenúť reflexy, s ktorými sa človek narodí, napríklad hltací a sací. Ukazovateľom neurologického problému je ich absencia. Primárne reflexy však musia odoznieť, napríklad Morov či tonický labyrintový reflex. U mnohých detí však pretrvávajú a potom sa u nich objavuje dysgrafia, dyslexia a podobne.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Dá sa zabrániť tomu, že dieťa bude mať rečové problémy alebo dyslexiu či dysgrafiu, ak napríklad rodič včasne vyhľadá odbornú pomoc?
- Kľúčové je vyhľadať pomoc včas. Nemáme vešteckú guľu, nedokážeme všetko odhaliť. Mnohé deti krásne rozprávajú a sú nechodiace, iba ležia. Ale rozprávať začali neskôr. Z toho vyplýva, že nie všetky takéto deti budú mať problémy.
- V praxi sa však často stretávam s rodičmi, ktorí prichádzajú do našej ambulancie s dvaapolročnými nehovoriacimi deťmi. Mnohé sa rozhovoria až vtedy, keď rodičov naučíme techniky, ako s dieťaťom komunikovať, akú formu hry majú predkladať, aby dieťa zaujali, ale zároveň robilo to, čo chceme my. Problematika dyslexie či dysgrafie je však oveľa komplexnejšia a nie vždy súvisí s oneskoreným vývinom reči.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Môže dieťa neskôr normálne rozprávať aj vtedy, ak má dieťa tri roky a stále rozpráva iba svojou hatlaninou, ktorej rozumie len jeho mama?
- Áno, takéto dieťa môže začať normálne rozprávať. No je tu jedno „ale“ s veľkým výkričníkom. Nemôžu čakať do štvrtého alebo piateho roku veku. Samo to nepríde, dieťa potrebuje odbornú pomoc. Nemyslím pritom len lekárov – logopédov. Aj rodičia sa stávajú odbornou pomocou, lebo ich zainštruujeme, čo majú s dieťaťom robiť, a potom s ním sami pracujú.
- Chcem upozorniť, že včasná intervencia je naozaj veľmi dôležitá. Matky s viacerými deťmi už vedia vypozorovať, že niečo nie je v poriadku, a vyhľadajú pomoc. U prvorodičiek sa objavujú dva typy matiek – jedny hyperprotektívne a druhé, ktoré problém uzavrú tým, že však dieťa sa z toho nejako vystrábi, samo sa dovyvíja. V tomto prípade by som sa priklonila k tej prvej skupine. Radšej sa trikrát poradiť, ako niečo zanedbať. Zaostávanie v hrubom motorickom vývine vplýva aj na oromotorický vývin. To znamená: ak sa niečo zanedbá v pohybovom vývoji, netreba sa potom čudovať, ak nastanú poruchy v reči.
- Len čo rodič zbadá, že dieťa uprednostňuje iba jednu ručičku, má patologické postavenie hlavičky, pri pokuse o dvíhanie sa mu chvejú a trasú končatiny, pri zodvihnutí na ruky prekrižuje nohy namiesto toho, aby ich rozkročilo do polohy cyklistu, a podobne, mal by zájsť za odborníkom, nech to posúdi.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo v prípade, ak dieťa malo správny motorický vývoj, no napriek tomu rozpráva iba svojou rečou, ktorej okolie nerozumie - kedy je kritické obdobie a kedy by rodičia mali zájsť za lekárom?
- Ja odporúčam v dvoch rokoch. Pokiaľ má dieťa centrálnu tonusovú poruchu alebo koordinačnú poruchu, ide zväčša o deti s traumatickým príchodom na svet, predčasne narodené, a mali by ísť k rehabilitačnému lekárovi, ktorý následne inštruuje fyzioterapeutov, aby pracovali s dieťaťom metodikou Vojta alebo Bobatha. Podporí sa jeho vývin a až potom prídu na konzultáciu k logopédovi.
- Problémom môže byť aj skutočnosť, ak v dvoch rokoch dieťa spracováva potravu tak, že jazyk tlačí medzi zuby. A nejde len o estetický problém – jazyk vynakladá taký tlak, že zuby tlačí von. Dieťa môže mať predhryz, pokrivené zuby. Človek totiž prehĺta zhruba 2 500-krát za deň a až 100-krát za noc.
- Potom sú deti, ktoré nemajú dostatočne spevnený stred jazyka. Jazyk je sval, nevedia ním správne posúvať potravu do krku a zapájajú bradový sval.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Môže nesprávna technika jedenia natoľko ovplyvniť dieťa, že nedokáže začať rozprávať?
- Dokáže začať rozprávať, ale nečisto.
- V prvom rade zisťujeme, či dieťa dostatočne rozumie, zaujíma sa o svoje okolie, udrží očný kontakt, používa gestá, zvuky. Neskôr posudzujeme, akú má slovnú zásobu. V troch rokoch by jeho reči mali rozumieť i cudzí ľudia, nielen tí najbližší. Dieťa musí prejsť vývinovými medzníkmi, ktoré by však rodičia mali považovať za orientačné.
- Pokiaľ hovoríme v súvislostiach motoriky a svalového napätia, tak je rozdiel, či dieťa nedokáže hovoriť hrdelné hlásky alebo obojperné. Ak nedokáže hovoriť hrdelné hlásky k, g, môžeme predpokladať, že celkové svalové napätie je oslabené.
- Nedostatky sa dajú odstrániť cvičením.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Ako prebieha diagnostika a liečba rečových problémov u dieťaťa, ktoré preskočilo fázu lezenia a sedenia a začalo rovno chodiť?
- Ak dieťa preskočilo fázu štvornožkovania, malo by sa k nej vrátiť už len kvôli tomu, že pritom dochádza ku kooperácii oboch hemisfér. Pokiaľ by išlo o zdravé dieťa, vyšetril by ho fyzioterapeut a odporučil vhodné cviky.
- No nie je to také jednoduché, že hneď začne pekne rozprávať. Ale dlhodobá aktivácia striedavých pohybov prispieva aj ku kognitívnemu vývinu.
- Pokiaľ hovoríme o deťoch so zvýšeným svalovým napätím, u ktorých je neskôr diagnostikovaná detská mozgová obrna, majú ťažko ovládateľné ruky a nohy, je zrejmé, že je ťažko ovládateľný aj jazyk. Naopak, ak je dieťa hypotonické, ochabnuté, nemá dostatočne silnú bránicu, nedokáže hlasno rozprávať a kričať.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Novorodenci často mávajú reflux. Súvisí to neskôr s rečovým vývojom?
- Priamo nie, ale nepriamo áno. Pozorujeme, či potrava vychádza aj cez nos, či je permanentný. Často nemusí byť reflux len o tom, že potrava vyjde z úst alebo nosa. Môže sa zastaviť v oblasti pažeráka, dieťa vtedy pociťuje obrovský diskomfort, má tlak na hrudníku, plače a matka nevie prečo. Odporúčame vyhľadať gastroenterológa.
- Čiže reflux na reč vplyv nemá, ale na príjem potravy áno. A tu máme sekundárny dôsledok. Keď dieťa potom jedáva iba kašovitú stravu, môže sa jeho orálna motorika oneskoriť.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Aký je najčastejší logopedický problém pacientov?
- Pokiaľ sa bavíme o deťoch, okrem výslovnosti riešime ťažké poruchy prijímania a spracovávania potravy. Jazykom ju nespracovávajú tak, ako by mali, jazyk vyplazujú alebo zapájajú nesprávne.
- Rodičia prichádzajú s tým, že deti sú hypersenzitívne, vôbec nechcú prijímať potravu, lebo ich už pri pohľade na ňu napína. Alebo naopak: sú hyposenzitívne, všetko si dávajú do ústočiek – hračky, predmety… Samozrejme, v určitom období vývoja je to v poriadku, dieťa tým spoznáva svet. Ústa sú aj fyzickým laboratóriom.
- Rodičia tiež prídu, že ich deti veľmi dlho držia potravu v ústach, že im pridlho trvá, kým sa najedia. A to už musíme riešiť.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Je pravda, že na rečové schopnosti má vplyv aj pokrivená chrbtica, ak deti nesprávne sedia na pohovke alebo za počítačom?
- To nie. Ale veľmi dôležitá je jedna vec. Rodičia by určite nemali dávať dieťa sedieť, kým sa samo neposadí. Spraví to až v momente, keď bude mať dostatočne spevnené svaly okolo chrbtice. Ak ho niekde oprú v rohu pohovky, keď ešte nevie dobre sedieť a padá na jednu stranu, pretože gravitácia jednoducho funguje, nerobia správne.
- Dieťa potrebuje pohyb, pohyb a ešte raz pohyb. Spontánny, prirodzený pohyb – a ten je aj v ľahu. Hýbe rukami, naťahuje sa za hračkami. Pracuje aj nohami, často si ich dáva až do ústočiek. Keď je zafixované v sedačke či detskej stoličke, rodičia sa mnohokrát tešia, ako sa pozerá dookola. Ale vtedy môže pohybovať len rukami, nohami len obmedzene. Keď dáme dieťaťu priestor, je na dlážke a podávame mu hračku z jednej a druhej strany, prenáša váhu, zapája celé telo.
- Treba si uvedomiť, že keď deti ležia, jazyk majú uložený v ústach. Keď sa už pretočia na brucho, jazyk je uvoľnenejší. Keď sa dieťa postaví, jazyk má opäť v inej polohe. A to všetko smeruje k tomu, aby mali v poriadku reč. Ohľad treba brať aj na vhodne zvolené krúžky. Napríklad džudo a karate, keď sa od dieťaťa vyžaduje koordinovaný pohyb končatín, by nemali mať do troch rokov.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Aký je váš názor na rôzne pomôcky, napríklad chodítka pre deti?
- Dlhodobým pozorovaním odborníkov venujúcich sa vývinu hrubej motoriky sa prišlo k záveru, že ich používanie nie je pre deti prospešné. Dominujú argumenty, že nie sú podporované obranné reflexy pri chôdzi, bedrové kĺby sú nadmerne zaťažené, pohyb nôh je asymetrický a tak ďalej. V minulosti sa nazeralo na chodúľky ako na prospešnú pomôcku. Ak sa však nepoužívala s mierou, tak negatívny vplyv sa prejavil.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Aký je najčastejší problém u detí s poruchou príjmu potravy?
- Keď dieťa nevie prijímať potravu, zväčša v troch-štyroch mesiacoch, najčastejšie zisťujeme prirastenú uzdičku, ktorej nastrihnutie by sa malo riešiť ešte v pôrodnici, čo však dnes už nie je také bežné ako v minulosti.
- Dieťatko sa zbytočne trápi. Odporúčame potom odborníka, ktorý zákrok vykoná. Je to nenáročné, rýchlo sa to hojí a zlepší sa pohyblivosť jazyka. Dieťa dokáže lepšie jesť, zrazu jazyk vyplazuje, pretože uzdička je fyzikálna prekážka, ktorá bráni robiť jazykom pohyb hore, dole, do strán.
- Ďalším problémom je, že veľakrát dieťa vytláča cumlík z úst, keď je kŕmené fľaškou. Matky nedokážu dať do úst mlieko. Učím ich vykonávať pasívnu stimuláciu. Keby sme im len povedali „skúšajte, skúšajte“, tak sa nič nepohne. Tri mesiace už predsa skúšali a nešlo to.
- Riešime tiež príjem potravy, vypľúvanie, vypadávanie jedla z úst, príliš hltavé pitie mlieka, problémy so satím (nie však problém prisania sa na prsník – na to je laktačná poradkyňa).
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Pokiaľ ide o stimuláciu artikulačných orgánov, aký je váš postoj k cumlíku?
- Nie som zástancom toho, že cumlík by vôbec nemal byť. Dieťa sa tiež potrebuje upokojiť po náročnom dni. Ale treba nájsť správny tvar cumlíka. Rôzne anatomicky tvarované a moderné cumlíky spôsobujú, že dochádza k tlaku horného podnebia a zuboradia, pokiaľ už dieťa má zuby. Cumlík by preto mal mať guľatý tvar.
- Je vhodné, že ak dieťa zaspí, treba ho dať von.
- Určite ho nedávať počas celého dňa.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Kedy je vhodné odlúčiť dieťa od cumlíka a prečo?
- Čím skôr, tým lepšie. Sú deti, ktoré prišli s cumlíkom v piatich-šiestich rokoch. To je absolútne neprípustné. Mali by sme ho dávať preč, keď zúbky začínajú rásť okolo jedného roka, prípadne keď už je zuboradie, čo je okolo 1,5 roka.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo všetko sa dá riešiť logopédiou?
- Logopédia sa stále spája s výslovnosťou – kedy budem rozprávať a či čisto. Súčasťou je však aj riešenie problémov s prehĺtaním a jedením.
- Pre niektorých pacientov je aj len fúknutie do píšťalky alebo sfúknutie sviečky problémom. A vieme, že keď nie je koordinované dýchanie, nebude koordinovaná ani reč. Sú hlásky, ktoré si vyžadujú odlišný výdychový prúd vzduchu, napríklad á, ó, ú. Bez toho, aby sme napravili dýchanie a skoordinovali ho, to nebude. A dieťa pritom môže byť akokoľvek šikovné - je veľmi veľa detí, ktoré sa javia, že sú mentálne postihnuté. Tak sa k nim správa aj okolie, a pritom sú na výbornej mentálnej úrovni.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Môže sa dieťa javiť ako mentálne postihnuté, a pritom môže mať len problém s rečou?
- Áno. Tým, že dieťa má narušené svaly, hlavové nervy, ktoré súvisia s pohybom jazyka, mäkkého podnebia. To nesúvisí s kogníciou. Deti môžu škúliť, nedokážu ovládať svoje mimické svaly. Nepozrú na vás, lebo jedno očko ide tam a druhé inde, sú vykrútené a majú slinotok. Mnohí ľudia si automaticky myslia, že takéto dieťa vám nerozumie. Ale to je chyba. Nie je to príznak toho, že dieťa nie je dostatočne inteligentné.
- Podobným prípadom sú cievne mozgové príhody. Je rozdiel, či pacient prestane rozprávať a rozumie – alebo prestane rozprávať, lebo nerozumie. Ide o to, ktorá časť rečového centra je narušená.
- Ľudia majú tendenciu sa týmto pacientom prihovárať pomaly a hlasno. Ale oni nie sú hluchí ani hlúpi, inteligencia im ostala.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Dá sa predísť tomu, aby dieťa ráčkovalo alebo šušlalo - ako stimulovať svoje dieťa, aby malo správny rečový vývoj?
- Samozrejme, dá sa tomu predísť. Deťom zvyknem hovoriť, že je to ako s fitnescentrom, kam sa chodí cvičiť rukami a nohami; cvičiť treba aj jazykom. Prípadne by som to prirovnala k futbalistom. Na tréningu skáču do pneumatík, krížom-krážom. Prečo? V podstate len behajú po štadióne a kopú do lopty. Načo to potrebujú? Takýmto tréningom si však cibria presnosť, koordináciu pohybov, systematickosť.
- Mali by používať účinné komunikačné stratégie, ako napríklad opakovať činnosti, hry, melodicky sa mu prihovárať, aby prirodzený hlas rodiča nesuplovala nejaká nahrávka macíka. Macík síce intonuje, ale dieťa necíti napríklad teplo dychu, ľudskosť. Veľa spievať, hovoriť riekanky. Ľudové piesne majú niečo do seba – majú jednoduchý text, chytľavú melódiu. Keď sa ich neskôr snaží dieťa opakovať, cibrí si pamäť, pozornosť.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo znamená včasná intervencia v súvislosti s rečou?
- Napríklad predčasne narodené deti - nervový systém sa musí u predčasniatok umelo dovyvíjať a vopred nevieme povedať, čím všetkým sú ohrozené. Mnohé majú symptomatické poruchy reči. To znamená, že môže byť postihnutý zrak, sluch, čo spätne vplýva na vývin reči. Ich stav sa môže vyvinúť do centrálnej tonusovej poruchy. Takéto malé deti môžu mať oslabenú iba jednu časť tela, môžu preferovať iba jednu ruku. Vtedy je dôležitá včasná intervencia.
- Často, keď k nám prídu s polročným dieťaťom, už majú nejaký nesprávny stereotyp. Nesprávne zautomatizovaný pohyb. Napríklad nevie zdvihnúť rúčku a kompenzuje to inými svalmi. Potom je to náročnejšie, lebo musíme odbúrať nesprávny stereotyp a nastaviť ten správny.
- Čím skôr sa poskytne adekvátna liečba, tým väčšie šance na záchranu. A opätovné zaradenie do bežného života. Ak dôjde k ischémii, keď je prekážka v cieve, ktorá vedie kyslík k bunkám, tie bez neho odumrú. Ischemických príhod je 80 percent. Ďalej sú príhody hemoragické, keď sa krv vyleje do mozgu. Znova je to pre bunky toxické.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Vplýva na rečový vývin, či sa dieťa narodí sekciou alebo spontánne?
- Nevidím odlišnosť v rečovom vývine z pohľadu pôrodu. Spontánny pôrod je, samozrejme, najlepší, ale iba v prípade, ak sa dieťa či matka neocitnú v ohrození. V praxi sa stretávam s mnohými deťmi, ktorým komplikovaný príchod na svet spôsobil vážne zdravotné komplikácie. Vtedy nie je našou prioritou bezchybná čistá artikulácia, ale schopnosť dorozumievania sa, koordinovaného dýchania a jedenia.
- Už malým bábätkám dokážu v rehabilitačných zariadeniach pomôcť, ak majú problémy s pohybom. Práve nedostatky v pohybe môžu ovplyvniť aj rečové schopnosti dieťaťa.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Ovplyvňujú sa navzájom pohyb, vnímanie a komunikácia?
- Pohyb, vnímanie a komunikácia sa navzájom dopĺňajú. Motorika je celková pohybová činnosť človeka. Reč sa formuje v závislosti od rozvoja motoriky a vývinu mozgu. Pokiaľ dieťa stagnuje v pohybe, teda v motorickom vývine, predpokladáme, že psychický vývin bude oneskorený. Pozor, nehovorím, že bude narušený.
- Ak nie je dostatočne stimulovaná orofaciálna – tvárová oblasť, artikulácia, je to ako s chôdzou. Ak človek dostatočne nechodí, je ochabnutý. Podobné sa stáva s rečou. Navyše, u malých detí je okrem pohybového vývoja dôležité, či bolo dojčené, akým spôsobom prijímalo potravu.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Ako diagnostikovať ťažkosti so zrakom?
- Zrakové poruchy diagnostikuje lekár - oftalmológ. Špeciálny pedagóg – tyflopéd vám pomôže zistiť, ako stanovená diagnóza vplýva na každodenný život dieťaťa. Môže to byť napríklad vtedy, že napriek nasadeným okuliarom dieťa nevidí až tak dobre, ako by ste čakali. Nemusí sa dobre orientovať v priestore, obáva sa samo pohnúť z miesta, potkýňa sa. Vývin v motorike, no aj v iných oblastiach sa môže oneskorovať.
- Tyflopéd na základe absolvovania ďalšieho vzdelávania (prípadne je zaužívaný aj český pojem zrakový terapeut) vie pracovať s rôznymi pediatrickými testami či pomôckami a tak zistiť, ako dieťatko približne vidí, či a nakoľko svoj zrak používa. Bude k tomu potrebovať aj informácie od rodičov.
- Na základe zistení vám tyflopéd odporučí, ako ďalej postupovať a akými úpravami môžete čo najviac sprístupniť okolitý svet vizuálnemu vnímaniu dieťaťa. A ako inými zmyslami kompenzovať to, čo v dôsledku obmedzení sprístupniť nejde.
Zdroj: Mgr. Miroslava Ďurajková, Mgr. Halka Tytykalová - špeciálne pedagogičky
Ako diagnostikovať poruchu zraku už doma a aké sú míľniky spojené s vývinom zraku?
- Každé dieťa je individuálne. Ak máte pocit, že niečo neprišlo načas, nemusí to ešte znamenať pohromu. Aby ste však boli pokojní, že ste nič nezanedbali, je vhodné poradiť sa s odborníkmi.
- Míľniky spojené s vývinom zraku opísali Lea Hyvärinen a P. Kay Nottingham Chaplin:
- Nadväzovanie očného kontaktu - Všímajte si pohyby očí dieťatka a to, či nadväzuje očný kontakt. Obvykle to dieťa zvládne približne vo veku šesť až osem týždňov. V tomto veku napríklad dokáže zamerať a udržať pohľad na rodiča, ktorý na neho pozerá. Oneskorenie vytvárania očného kontaktu môže vyvolať pocit odmietnutia – u dieťatka i u rodiča. To môže ovplyvniť ranú interakciu medzi dieťaťom a rodičmi.
- Úsmev - keď má dieťa zhruba tri až štyri mesiace, prichádza ďalší významný míľnik: dieťa začína živo komunikovať prostredníctvom úsmevu. Takýto úsmev označujeme aj ako spoločenský. Znamená, že mozog dieťatka dozrieva a že jeho očká sú schopné akomodácie – môžu zaostrovať. Dieťa preto jasne vidí na niekoľko vzdialeností. Dieťa získava novú zručnosť: byť aktívnym, keď sa na neho rodič alebo opatrovateľ usmeje.
- Objavovanie vlastných rúk - medzi tretím až štvrtým mesiacom sme svedkami ďalšieho míľnika. Dieťa si uvedomí svoje ruky a začne ich skúmať. Detské ruky sú dôležité pre rozvoj zraku. Ich uvedomenie vedie k objavovaniu rúk ústami a k používaniu rúk na objavovanie detského sveta. Vďaka rukám dieťa získava konkrétne informácie o abstraktných objektoch vrátane veľkosti, tvaru, kvality povrchu a hmotnosti. Tie sa uložia do mozgu dieťaťa a skombinujú sa s vizuálnou koncepciou každého objektu.
- Čo robia ostatní? - okolo piatich mesiacov dieťa začína sledovať pohyby rúk ostatných detí a dospelých a začína ich napodobňovať. Je to dôležité preto, že toto správanie vedie nielen k dosahovaniu a uchopeniu cieľov (predmetov), no vďaka nemu dieťa naštartuje proces učenia sa od napodobňovania po porozumenie konaniu a cieľom iných.
- Smerovanie pohľadu - vo veku zhruba päť mesiacov pohľad očí smeruje rovno, nekríži sa alebo „nepláva“. Je to predpoklad pre rozvoj binokulárneho videnia.
- Zacielenie pohybu paží - vo veku zhruba šesť až sedem mesiacov dieťa prispôsobí pohyby rúk a paží dosiahnutiu cieľa, na ktorý sa zameria. Dosiahnutie požadovaného objektu vedie k správaniu orientovanému na cieľ a ukazuje na túžbu, záujem a zvedavosť - dôležité prvky učenia. Pokiaľ to dieťa nerobí, môže to znamenať, že dobre nevidí.
- Už ťa spoznám - do deviateho mesiaca sa objavuje ďalší významný míľnik - rozpoznávanie tváre členov rodiny a/alebo opatrovateľov. Ak to dieťa nedokáže a namiesto do očí rodiča a/alebo opatrovateľa sa zameriava napríklad na vlasy alebo „cez neho“, neznamená to nevyhnutne, že ide o poruchu autistického spektra. Môže to znamenať, že má zrakové znevýhodnenie.
- Uvedený vek dieťaťa môže variovať pri deťoch bez znevýhodnenia plus, mínus šesť týždňov. Dosahovanie míľnikov je individuálne pri deťoch so zrakovým a viacnásobným znevýhodnením.
Zdroj: Mgr. Miroslava Ďurajková, Mgr. Halka Tytykalová - špeciálne pedagogičky
Ako vhodne stimulovať zrak dieťaťa?
- Pri stimulácii treba dieťaťu vytvoriť čo najpodnetnejšie prostredie, aby mohlo používať zrak. Postupujte podľa odporúčaní tyflopéda – napríklad pri úprave svetelných podmienok, kontrastu, vzdialenosti, zapojenia farieb, utlmenia či naopak pridania ďalších podnetov a pod.
- Nastavenie musí zodpovedať individuálnym potrebám. Neexistujú zaručené všeobecné rady. Zatiaľ čo jednému dieťaťu bude treba zvýšiť intenzitu osvetlenia, pri inom to môže byť naopak. Jedno dieťa bude lepšie sledovať čiernobielu šachovnicu, iné sa od nej odvráti. Podobne to platí pre pestrofarebné členité obrázky, využitie žltej či červenej farby a tak ďalej.
- Stimulácia sama o sebe však nestačí. Nové poznatky v psychológii, v špeciálnej pedagogike a iných vedách hovoria v prospech aktívneho zapojenia dieťaťa – aby mohlo to, čo sa prostredníctvom stimulácie naučí, uplatniť vo viacerých situáciách a kontextoch (podľa POGRUNT R. L., FAZZI D. L: Early focus: working with young children who are blind or visually impaired and their families. USA: AFB PRESS, 2010).
- To otvára dieťaťu so zrakovým znevýhodnením cestu k budovaní toľko potrebných vzťahov s okolitým svetom, ktorý mu nie je zrakom úplne alebo vôbec prístupný.
- Preto tyflopéd na základe odporúčaní lekára a svojho posúdenia spoločne s rodičmi nájde aktivity z bežného dňa, do ktorých je možné zaradiť stimuláciu zraku podľa potrieb dieťaťa. Môže to byť napríklad spôsob, ako upraviť stôl, aby sa dieťa mohlo s pomocou zraku samo najesť, ako prispôsobiť výbavu kúpeľne, aby samo našlo mydlo a uterák a použilo ich a tak ďalej.
Zdroj: Mgr. Miroslava Ďurajková, Mgr. Halka Tytykalová - špeciálne pedagogičky
Ako vytvoriť vhodné prostredie pre dieťa s poruchou zraku?
- Aj to je veľmi individuálne. Záleží to od diagnózy, aktuálnej miery využívania zraku a potreby kompenzácie inými zmyslami.
- Niektorému dieťaťu bude treba upraviť knižky a maľovánky v prospech zjednodušenia a zvýraznenia čiar a línií, vyfarbovať budú pastelkami s hrubou sýtou stopou. Pre samostatný pohyb im postačí zvýraznenie zárubne dverí, farebné zvýraznenie okrajov schodiska, umiestnenie kontrastného koberčeka pred skrinku s hračkami.
- Iné dieťa budú zaujímať hmatové knižky, ktoré ho pripravia na čítanie bodového písma a pri samostatnom pohybe v priestore bude potrebovať pevné orientačné body vytvorené rozostavaním nábytku a sprístupnenia stien. Niektorému dieťaťu budú prístupné svetelné, inému zvukové a inému trblietavé zrakové „majáčiky“, ktoré mu ukážu smer, kadiaľ sa vybrať za mamou do kuchyne. V neznámom, prípadne len v rušnom a meniacom sa prostredí poslúži pomôcka pre samostatnú chôdzu - predpalička alebo biela palička podľa veku dieťaťa.
Zdroj: Mgr. Miroslava Ďurajková, Mgr. Halka Tytykalová - špeciálne pedagogičky
Čo znamená skratka CVI v oblasti poruchy zraku?
- CVI je skratka pre centrálnu, kortikálnu alebo v širšom význame aj pre cerebrálnu zrakovú poruchu. Niekedy sa možno stretnúť aj so starším a už málokedy používaný označením „kôrová slepota“.
- Ide o neurologickú formu zrakového znevýhodnenia. Spôsobuje ho poškodenie alebo atypická štruktúra zrakových dráh a centier v mozgu. Dieťa má ťažkosti porozumieť a interpretovať to, čo vidí. Zmeny sa nedajú vysvetliť iba na základe bežného očného nálezu a na prvý pohľad ťažko určiť, prečo raz dieťa niečo vidí a inokedy zasa nevidí. CVI nemá vplyv na zrakovú ostrosť, kontrastnú citlivosť, alebo mnoho ďalších symptómov poškodenia zraku. Nie je možné korigovať ho okuliarmi.
- V krajinách s rozvinutou medicínskou starostlivosťou sa CVI v súčasnosti stalo jednou z najčastejších príčin zrakového znevýhodnenia. K najčastejším príčinám patrí HIE, krvácanie do mozgových štruktúr, infekcie, úrazy, no aj metabolické ochorenia, tumory, vývinové vrodené poruchy mozgu, ohrozené sú predčasne narodené deti.
- Dopad zrakového znevýhodnenia na bežný život je pri CVI individuálny – od mierneho narušenia zrakového vnímania až po slepotu. CVI sa môže vyskytovať ako izolovaná porucha, no býva spojené s inými očnými a neurologickými poruchami, ako je DMO, epilepsia, mentálne zaostávanie, poruchy sluchu či učenia.
Zdroj: Mgr. Halka Tytykalová - špeciálny pedagóg
O čo sa jedná pri CVI (centrálnej poruche zraku) a čo ho spôsobuje?
- Ide o neurologickú formu zrakového znevýhodnenia. Spôsobuje ho poškodenie alebo atypická štruktúra zrakových dráh a centier v mozgu. Dieťa má ťažkosti porozumieť a interpretovať to, čo vidí. Zmeny sa nedajú vysvetliť iba na základe bežného očného nálezu a na prvý pohľad ťažko určiť, prečo raz dieťa niečo vidí a inokedy zasa nevidí. CVI nemá vplyv na zrakovú ostrosť, kontrastnú citlivosť, alebo mnoho ďalších symptómov poškodenia zraku. Nie je možné korigovať ho okuliarmi.
- V krajinách s rozvinutou medicínskou starostlivosťou sa CVI v súčasnosti stalo jednou z najčastejších príčin zrakového znevýhodnenia. K najčastejším príčinám patrí HIE, krvácanie do mozgových štruktúr, infekcie, úrazy, no aj metabolické ochorenia, tumory, vývinové vrodené poruchy mozgu, ohrozené sú predčasne narodené deti.
Zdroj: Mgr. Halka Tytykalová - špeciálny pedagóg
Aký je dopad zrakového znevýhodnenia na bežný život pri CVI (centrálnej poruche zraku)?
- Dopad zrakového znevýhodnenia na bežný život je pri CVI individuálny – od mierneho narušenia zrakového vnímania až po slepotu. CVI sa môže vyskytovať ako izolovaná porucha, no býva spojené s inými očnými a neurologickými poruchami, ako je DMO, epilepsia, mentálne zaostávanie, poruchy sluchu či učenia.
Zdroj: Mgr. Halka Tytykalová - špeciálny pedagóg
Ako sa CVI (centrálna porucha zraku) diagnostikuje?
- Stanovenie diagnózy dieťaťa môže byť vzhľadom na vek dieťaťa, rôzne prejavy a pridružené neurologické či iné ťažkosti komplikované. Diagnostika vyžaduje spoluprácu odborníkov viacerých profesií.
- Z medicínskeho hľadiska najmä pediatra, oftalmológa a neurológa. Z ďalších profesií je dôležitý najmä špeciálny pedagóg – tyflopéd, psychológ so zameraním na zrak, inštruktor priestorovej orientácie a samostatného pohybu. Pri ťažkostiach v motorike fyzioterapeut a ďalší odborníci, ktorí sa venujú rodinám s deťmi so špeciálnymi potrebami, napríklad ergoterapeut.
- Stanovenie diagnózy CVI sa opiera o tieto zistenia: 1. dieťa má ťažkosti s videním v porovnaní s inými deťmi rovnakého veku, ktoré nevysvetľuje bežný očný nález; 2. existuje dôkaz alebo podozrenie o poškodení mozgu, či poranení, ktoré mohlo zapríčiniť narušenie optickej radiácie a mozgových štruktúr; 3. dieťa má typické prejavy CVI. (CH. ROMAN – LANTZY: Cortical Visual Impairment: An Approach to Assessment and Intervention. AFB Press 2018)
- Aj keď je každé dieťa s CVI iné, jedno majú spoločné: možno očakávať, že pri cielenej intervencii budú pri využívaní zraku napredovať. Samozrejme, každé podľa svojich možností. Možnosť zlepšenia súvisí s neuroplasticitou mozgu – jeho schopnosťou meniť a reorganizovať mozgové spojenia.
Zdroj: Mgr. Halka Tytykalová - špeciálny pedagóg
Čo je cieľom intervencie pri CVI (centrálnej poruche zraku)?
- CVI si vyžaduje zásadne odlišný prístup k intervencii. Postupy úprav prostredia alebo materiálu účinné u iných foriem zrakového znevýhodnenia u CVI nepomáhajú.
- Vo svete sa diagnostikou a intervenciou zaoberajú viaceré prístupy. Vychádzajú z toho, že aj keď je vplyv poškodenia mozgu na zrak veľmi individuálny, pre deti s CVI sú typické viaceré všeobecné prejavy – charakteristiky správania. Ich vplyv na možnosti dieťaťa používať zrak sa počas aktuálne a cielene nastavenej intervencie mení. Preto je potrebné ho pravidelne sledovať a postupy aktuálne upravovať.
- Napríklad ak prispôsobíme prostredie, sprístupníme dieťaťu vizuálne vnemy, ktoré doteraz nemohlo spracovať. Dojčenskú fľašu dáme do trblietavého červeného obalu, v tablete pri rozoznávaní obrázkov použijeme fotografiu obľúbenej reálnej hračky, adaptujeme knižku, podporujeme porovnávacie myslenie a podobne.
- Tak čoraz viac pomáhame dieťaťu vnímať okolitý svet aj zrakom. Tak napomáhame budovaniu a upevňovaniu potrebných nervových spojení. Tie postupne pomáhajú komplexnejšie dieťaťu zrakom vnímať i v menej adaptovanom prostredí.
- Jedným z efektívnych prístupov je stanovenie CVI Range a nastavenie ďalšej intervencie tak, aby sa zrakové vnímanie dieťaťa so CVI mohlo rozvíjať prostredníctvom zapojenia dieťaťa do každodenných činností a nielen v rámci izolovaných stimulácií.
Zdroj: Mgr. Halka Tytykalová - špeciálny pedagóg
Kde na Slovensku sa pracuje s CVI (centrálnou poruchou zraku)?
- V SR s týmto prístupom pri centrálnej/kortikálnej poruche zraku pracujú v Ranej starostlivosti, n.o.
Zdroj: Mgr. Halka Tytykalová - špeciálny pedagóg
ADHD: digitálna príručka pre rodičov - ako doma vytvoriť vhodné prostredie pre dieťa s ADHD?
- Poskytuje informácie o rozpoznávaní ADHD a pokyny na organizovanie každodenného života s cieľom vytvoriť vhodné prostredie pre dieťa s príznakmi ADHD.
- K dispozícii na stiahnutie ju otvoríte kliknutím sem.
Zdroj: Mgr. Zuzana Csivreová - špeciálny pedagóg
Narušený príjem potravy u predčasne narodených detí - čím je spôsobený?
- V súčasnosti pribúdajú predčasne narodené deti ktorých pôrodná hmotnosť často neprevyšuje ani pol kila. V dôsledku neukončeného prenatálneho vývinu majú mnohé tieto deti vážne zdravotné komplikácie s dopadom na ich neruromotorický či psychomotorický vývin. Ale aj Tie deti, ktoré nemajú zjavné komplikácie v novorodeneckom veku sú vystavené negatívnym zážitkom z nemocnice (pobyt v inkubátore) akými je nadmerný hluk, nepríjemný zápach a pod.
- Mnohé nedonosené deti nedokážu ešte samostatne prijímať potravu cez ústa. Nepríjemným pocitom počas vymieňania sondy zabezpečujúcej príjem mlieka sú tak vystavené každodenne. Ohrozenie následnej oromotorickej a senzorickej dysfunkcie je tak veľké. Už v pôrodniciach sa dbá o množstvo vypitého mlieka bez ohľadu na spôsob jeho prijímania. Tento model zabezpečí výživu detí, ale formuje i následný oromotorický systém a akceptovanie konzumácie nových potravín. Psychológovia prikladajú obdobiu, kedy je dieťa vystavené vplyvu negatívnych skúseností v súvislosti s príjmom potravy veľkú váhu. Najmä v období prechodu z mliečnej na nemliečnu potravu. Deti majú voči nej averziu a odmietajú ju.
- Kŕmenie, prechod z mliečnej na nemliečnu potravu, spôsob jej spracovania a adaptovanie sa na zmenu chuti, textúry či konzistencie potravy je síce prirodzený vývinový proces, ale nie samozrejmý. Nie vždy prebieha bez komplikácií. Pribúda detí v predškolskom veku, ktoré nedokážu konzumovať podávanú potravu napriek tomu, že sú zdravé. Mnohé sa aj vďaka percepcii naučili chodiť, rozprávať. Vyvíjajú sa v norme ale za cenu podporných potravinových a medikamentóznych doplnkov, pretože ich čuchové, chuťové, zrakové či haptické vnímanie konzumovaných potravín nie je vyvážené. Našim cieľom je pristupovať k týmto deťom tak, aby sme im vhodnými desenzibilizačnými metodikami a technikami umožnili jesť s radosťou.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo znamená pojem kalendárny vek dieťaťa?
- Kalendárny vek dieťaťa tvorí základ pre odpočítanie ich vývinového stupňa. Ich skutočné schopnosti sú však základom nielen diagnostiky, ale i vytvorenia následnej terapie. Najmä v predškolskom veku sú rozdiely medzi deťmi markantné.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Spúšťa psychomotorika senzomotorické schopnosti?
- Priamy vzťah medzi motorikou a senzorikou je dokázaný vo viacerých odvetviach medicíny, psychológie a pedagogiky. Psychomotorika spúšťa senzomotorické procesy zabezpečujúce senzorickú korekciu pohybov . Jej vývin je ovplyvnený zmyslami – senzorickými systémami.
- Pohybová funkcia vplýva na zmyslové vnímanie s konečným dopadom i na psychiku. Preto je nevyhnutné, aby vývin dieťaťa bol podporený kombinovanou stimuláciou všetkých percepčných modalít. Tie prispievajú k intenzívnejšiemu vnímaniu a umožnia dieťaťu aj pochopiť situáciu v ktorej sa nachádza.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo znamená, že k zdravému vývinu dieťaťa prispieva výživa?
- Základným predpokladom správneho rastu a vývinu organizmu je primeraná výživa ktorá je dôležitým činiteľom metabolizmu. Počas raného veku si k nej dieťa vytvára vzťah, formujú sa jeho stravovacie návyky a vytvára sa vzorec správania pre stravovanie v budúcnosti. Pokiaľ podávaná a, prijímaná potrava nespĺňa žiaduce parametre akými sú zloženie výživy, vhodné stravovacie návyky, pravidelný stravovací režim, primeraný (nie zvýšený) kalorický príjem a dostatočná pohybová aktivita, tak je programovanie metabolizmu detí negatívne ovplyvnené v ich ďalšom psychomotorickom vývine.
- Výživa detí v ranom veku ide ruka v ruke s kŕmením. Formuje sa základ pre príjem potravy počas celého života. Cieľom kŕmenia je aj naučiť dieťa jesť primerané množstvo optimálnej zmiešanej, pestrej stravy s uplatňovaním zásad stolovania. Zavádzanie nových potravín prechádza rôznymi úskaliami, ktorými sú deti ohrozené. Patrí medzi ne:
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo je to neofóbia?
- Je to strach z novej potraviny.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo znamená pojem fyziologický negativizmus?
- Je to prechodné odmietanie či znížená chuť na jedlo.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Prečo je u batoliat dôležitá výberavosť v jedle?
- Preferencia určitých jedál sa vyskytuje až u 50% batoliat. Je potrebné zabrániť jednotvárnej strave. Tá nepokrýva energetické nároky dieťaťa.
- Dôležitým činiteľom sú i nesprávne výchovné prístupy rodičov. Nútenie k jedlu, súčasné pozeranie televízie, tabletu, čítanie knihy či kŕmenie dieťaťa v pohybe nie sú žiaduce pre jeho budúce správne stravovacie návyky.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo sa odlišuje pomocou diferenciálnej diagnostiky?
- V rámci diferenciálnej diagnostiky je nutné odlíšiť, či za odmietaním jedenia dieťa nemá problémy motorického charakteru -zmenené svalové napätie najmä v orofaciálnej oblasti behaviorálneho charakteru - na základe primárnych zdravotných, motorických či senzorických negatívnych skúseností, environmentálneho, genetického či zdravotného charakteru (GER, oneskorené vyprázdňovanie žalúdka- dysmotilita, Chronická zápcha, Intolerancia na kravské mlieko Eosinofilna esofagitída ,srdcová chyba, regurgitácia a iné.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Deti s narušeným príjmom potravy - čo ich ovplyvňuje a ako to prebieha?
- Samostatnú kapitolu tvoria deti, ktorých príjem potravy je narušený - ovplyvnený pre ich zvýšené (hypersenzitívne), alebo znížené (hyposenzitívne) percepčné vnímanie na senzorické podnety akými sú chlad/teplo, zvuk, vôňa, chuť, taktilné vnímanie (dotyk, textúra a teplota jedla a vizuálne podnety
- Percepciu chuti zabezpečujú hlavové nervy ( V.,VII.,IX.,X.) ktoré vedú nervový vzruch do mozgového kmeňa. Z thalamu vedie dráha do kôrovej časti limbidického systému a do orbitofrontálnej kôry.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Odkedy má dieťa prvú chuťovú skúsenosť?
- Morfologicky diferencované chuťové poháriky na jazyku má plod už od 13-15 týždňa svojho prenatálneho života. Prvú chuťovú skúsenosť má od 25. gestačného týždňa, kedy začína prehĺtať. Niekoľko dní po narodení dieťa preferuje sladkú chuť, pričom odmieta slané, horké a kyslasté podnety. Na rozdiel od iných slov je jeho chuťové vnímanie už vyvinuté.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Prečo je chuť ako jeden zo zmyslov pre človeka dôležitá?
- Chuťový a čuchový vnem je ale aj spúšťacím miestom dôležitých reflexov, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu.
- Patrí k nim reflexná (mimovôlová) produkcia slín (funkcia- chráni zuby pred vznikom zubného kameňa, zvlhčuje sliznicu, zvýrazňuje jednotlivé chute potravín, redukuje zápach, napomáha tráveniu); žalúdočných štiav; a sekréciu pankreasu.
- Aj preto sa jednoznačná hranica medzi čuchovým a chuťovým vnímaním určuje veľmi ťažko. Isté však je, že stimuláciou obidvoch percepčných modalít prispievame k motorickej aktivite jazyka a pier.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Na čo slúži stimulačná terapia v oblasti chuti?
- Stimulačnou terapiou zvyšujeme toleranciu k následnej orálno-motorickej stimulácii a zlepšujeme apetít k príjmu potravy. Z toho dôvodu prihliadame i na umiestnenie receptorov jazyka. Tie, ktoré sprostredkúvajú chuťový vnem sú najmä v oblasti:
- v prednej časti jazyka - sladká chuť;
- mierne vzadu po stranách jazyka - slaná a kyslá chuť;
- horká chuť - pri koreni jazyka (štúdie z roku 1901 nie sú dnes úplne správne- chýba umami);
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Aké zmysly sú neoddeliteľne spojené s príjmom potravy?
- Okrem chuti aj čuch. Chuť niektorých potravín dokážeme vnímať iba na základe tzv. retrográdneho čuchu. Medzi tie patrí napr. škorica, cesnak, banán, broskyňa, káva, vanilka. Ľudia, ktorí stratili čuch napríklad po úrazoch hlavy vnímajú chuť broskyne sladkokyslo, kávu horko, banán a vanilka len sladko.
-
Čuchové nervové zakončenia nachádzajúce sa v nosovej sliznici (bipolárne bunky) prenášajú informácie limbidickým systémom do mozgu. Čuchový vnem patrí medzi tie vnemy, ktoré sú najrýchlejšie spracované. Má vzťah k hlbokej pamäťovej stope, k citovému zafarbeniu. Ovplyvňuje emócie, psychiku a mentálny stav dieťaťa. V praxi to znamená, že prchavé zložky arómy z jedla, krémov, či olejov sa kyslíkom dostávajú do krvného obehu čo sa prejaví i na fyzickej úrovni dieťaťa celkovým uvoľnením, upokojením, povzbudením ale aj nepokojom až agresiou.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo znamená Hyposenzitivita na chuť potravín a aké sú odporúčania pre kŕmenie hyposenzitívnych detí?
- Pri hyposenzitivite na chuť potravy v ústnej dutine deti držia potravu v ústach dlhú dobu, dávajú si veľké sústa, ich vnímanie je oslabené. Ich jedálniček je jednotvárny.
- Odporúčanie: podávať deťom jedlá ktoré „chrumkajú“ t.zn. že vydávajú zvuk pri ich spracovaní v ústach sú mierne korenisté, kyslé, studené. Voda môže byť perlivá.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo znamená Hypersenzitivita na chuť potravín a aké sú odporúčania pre kŕmenie hypersenzitívnych detí?
- Pri Hypersenzitivita na chuť potravy deti odmietajú inú ako nahladko rozmixovanú potravu (konzistenciu pyré), vypľúvajú drobné zhluky potravy.
- Odporúčanie: nové potraviny (chuť) zavádzať po aktivitách stimulujúcich proprioceptívne vnímanie, súčasne s jemnou vestibulárou stimuláciou. Podávať chladné potraviny. Ak nový pokrm ponúkame studený, nie ohriaty tak menej chutí. Sanie kociek ľadu medzi jednotlivými sústami. Pre postupné uvoľňovanie chuti ponúkať zmrazenú kocku džúsu, ktorá sa pomaly rozpúšťa v pohári.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo znamená Hyposenzitivita na vônu a aké sú odporúčania pre kŕmenie hyposenzitívnych detí?
- Hemisferálna preferencia vnímania vône je odlišná pri jej spracovaní. Napríklad pravá polovica mozku je citlivejšia na intenzívne (aktivizujúce) pachy ako: čierne korenie, spálené drevo, káva, eukalyptus, rybí olej, citrón, limetka, horčica, cibula, peprmint. Ľavá polovica mozku je citlivejšia na vône ako: vanilka, jablko, banán, čerešňa, hrozno, levandula, pomaranč, škorica, ruža, jahoda. V rámci terapie sa stimuluje iba oslabená strana vybranými vôňami.
- V rámci diagnostiky podávame deťom rôzne vône ktoré musia identifikovať so zakrytými očami zvlášť pravou a ľavou nosnou dierkou. Strana, ktorej vnímanie čuchom je horšie, predstavuje oslabenú hemisféru. Táto informácia nám pomôže i pri cvičeniach rozvíjajúcich senzomotorické zručnosti.
- Odporúča sa hravou formou stimulovať čuch priraďovaním pachu s príslušným predmetom...
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo znamená Hypersenzitivita na vônu a aké sú odporúčania pre kŕmenie hypersenzitívnych detí?
- nevystavovať dieťa pachom vznikajúcim pri príprave potravy (pripravovať jedlo v inej miestnosti);
- zdržiavať sa vo vyvetranej miestnosti;
- používať riad s viečkom;
- postupne natierať ruky voňavým krémom, alebo olejom;
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo je to taktilná hypersenzitivita?
- Oblasť taktilného vnímania súvisí i s akceptovaním potravín rôznej štruktúry. Vo väčšine prípadov deti ktoré sa odmietajú dotýkať predmetov a hračiek či piesku, vypľúvajú kúsky nerozžutej potravy.
- Kto má citlivé ústa má citlivé ruky s následkom absencie dotýkania sa potravy.
- Odporúčame normalizovať senzitivitu rúk
- Aplikujeme variabilné proprioceptivne techniky ktoré pomáhajú desenzibilizovať taktilný systém. Napríklad nosenie a zdvíhanie kníh, vylievanie a vysypávanie nádob...
- Je potrebné správnym spôsobom vkladať lyžičku do úst - kŕmenie prebieha jej položením na spodnú peru dieťaťa ktoré si ju samé uzatvorí vrchnou perou a stiahne potravu (pri otieraní o horné zuby potrava nekontrolovane a rýchlo padá do úst na jazyk čo spôsobí, že dieťa potravu vypľuje).
- Je vhodné používať vhodné pomôcky- malá, mäkká plastová lyžička, štrukturované pomôcky.
- Odporúčame vykonávať vestibulárnu stimuláciu, desenzibilizáciu v ústnej dutine.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Čo je to taktilná hyposenzitivita?
- Deti dostatočne nevnímajú potravu v ústach, ale ani v rukách počas jej naberania prstami, dlaňou.
- Odporúčame vykonávať oromotorické cvičenia vrátane žuvacích aktivít pred každým jedlom;
- Stimulovať temporomandibulárny kĺb, čo podporuje aj stabilitu hlbokého stabilizačného systému s využívaním pomôckok ako napr.: žuvacie trubičky (chewy tubes, aromatické grabbery), chrumkavé potraviny...;
- Termálnou stimuláciou podporovať motilitu jazyka. Tepelné stimuly volíme podľa aktuálneho svalového napätia dieťaťa. Vo všeobecnosti chladové stimuly napätie zvyšujú a teplé stimuly ho naopak znižujú. Osvedčené pomôcky sú napr. kúsky ľadu obalené v gáze, čisté, prípadne molitanové tyčinky namočené vo vode a následne vychladené sa prikladajú na jazyk, tvrdé podnebie. Naopak nahriate gélové podušky, žinenky sa prikladajú na tvár, spodinu dutiny ústnej a pier, hrot jazyka prípadne aj na horné podnebie.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Hypersenzitivita na vizuálne vnemy v oblasti stravovania sa - čoho sa týka?
- Na vizuálne vnemy do ktorých zaraďujeme i farby potravín majú deti negatívne reakcie v zmysle napr. napínania na zvracanie, odvracanie pohľadu, hlavy pri pohľade na podávané jedlo.
- Odporúčame hľadať optimálne farby a kombinácie potravín;
- Vystríhať sa výrazne jasných, fluorescenčných svetiel v miestnosti kde sa podáva strava;
- Používať pastelové farby obrusov, podnosov, ktoré sa postupne menia od zemitých, teplých farby k sýtym a jasným;
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Hyposenzitivita na vizuálne vnemy v oblasti straovania sa - u koho sa objavuje?
- Výskyt je najmä u detí s kombinovaným postihnutím. Na samotný príjem potravy nemá veľký vplyv.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Hypersenzitivita na zvukové podnety počas stravovania - čoho sa týka?
- Deti sa nedokážu sústrediť na jedenie z dôvodu mnohých rušivých vplyvom z prostredia. Tieto môžu vnímať i „podprahovo“. V praxi sú mnohé tieto deti citlivé nielen na niektoré frekvencie zvukov ale majú aj pretrvávajúci Mórov- úľakový reflex.
- Odporúčame eliminovať hluk počas prípravy jedla, podávať jedlo bez zapnuté rádia, televízora, tabletu. Vystríhať sa rušivého svetla, eliminovať potraviny ktoré vydávajú zvuk pri hryzení (chrupky, jablko...)
- Púšťať pomalú relaxačnú hudbu ( barokovú).
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Súvisí s výživou a príjmom potravy aj čistenie ústnej dutiny?
- Áno. Udržiavanie hygieny v ústnej dutine (orofaryngeálna flóra) primárne redukuje bakteriálny povlak zo zubov, ďasien a jazyka a sekundárne ich desenzibiluje (normalizuje vnímanie s predpokladom konzumácie potravy variabilnej konzistencie a textúry.
- Počas domácej starostlivosti by deti mali používať vhodnú zubnú kefku, zubnú pastu s obsahom fluoridov. Antimikrobiálne prostriedky by nemali obsahovať obsah alkoholu Alternatívou je používanie liečiv z prírodnej lekárne ako napr. repíkový čaj s protizápalovým účinkom.
Zdroj: PaedDr. Adelaida Fábianová - klinický logopéd
Nenašli ste odpoveď na svoju otázku?
Po zaregistrovaní sa môžete zo svojho profilu zadať otázku pre náš tím špecialistov.
Viac o odborníkoch v sekcii O NÁS
